Denník N

Zabili premiéra aj deti v supermarkete. Príbeh baskických teroristov, ktorí svoj boj napokon prehrali

Baskická ETA definitívne končí. Foto – TASR/AP
Baskická ETA definitívne končí. Foto – TASR/AP

Baskickí separatisti oznámili, že definitívne končia a rozpúšťajú svoje štruktúry. Od roku 1959, keď vznikli, zabili viac ako 800 ľudí.

Tak ako každý deň, aj 20. decembra 1973 sa Luis Carrero Blanco vracal z omše v madridskom kostole. Keď španielsky premiér prechádzal okolo domu číslo 104, pod jeho autom explodovalo 75 kilogramov trhaviny.

Výbuch bol taký silný, že auto vyletelo do výšky 35 metrov a skončilo až vo vnútornom dvore priľahlej budovy. Na ceste ostal po explózii kráter. Carrero Blanco, jeho ochrankár a vodič zomreli.

K útoku sa ešte v ten deň prihlásila baskická teroristická organizácia ETA. Pripravovala ho niekoľko mesiacov. Na ulici, ktorou premiér každý deň chodil z omše, si prenajala byt v suteréne. Z neho vykopali tunel popod cestu a dali doň výbušniny. Útok naplánovali na 19. decembra, no keď sa dozvedeli, že v ten deň príde do Madridu Henry Kissinger (v tom čase minister zahraničných vecí USA), odložili ho.

Po útoku organizáciu spoznal celý svet. Bolo len otázkou času, kedy Carrero Blanco, ktorý sa stal premiérom v tom istom roku, preberie moc po starnúcom a chorom diktátorovi Franciscovi Francovi. Jeho smrť preto režim silno zasiahla. Vražda premiéra a ďalších dvoch ľudí bola najvýznamnejším útokom, ktorý ETA spáchala počas Francovej éry.

Carrero Blanco bol jednou z 853 obetí teroristickej organizácie, ktorá sa násilím snažila dosiahnuť nezávislosť Baskicka. Ozbrojené aktivity ETA ukončila v roku 2011, no definitívny koniec oznámila verejnosti až tento štvrtok.

Zabíjala nielen politikov

Keď v roku 1959 vznikla ETA, v Španielsku vládla nacionalistická Francova diktatúra. Okrem toho, že prenasledoval a ničil opozíciu, Franco tvrdo potláčal aj kultúru a práva Kataláncov, Baskov či Galícijčanov.

Jediným jazykom, ktorý sa mohol oficiálne používať, bola španielčina, zrušila sa aj politická autonómia a Franco chcel, aby o všetkom rozhodoval Madrid. Regionálnych intelektuálov zatýkali a mučili za názory.

V Baskicku preto vzniklo krajne ľavicové hnutie Euskadi Ta Azkatasuna (ETA), v preklade Baskicko a jeho sloboda. Vyvinulo sa zo študentského hnutia, ktoré vystupovalo proti Francovej nacionalistickej politike a žiadalo vlastný štát.

Netrvalo dlho a ETA začala svoje ciele presadzovať násilím. Dva roky po svojom

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Svet

Teraz najčítanejšie