Denník N

Posledný článok Petra Krištúfka je o spisovateľovi, ktorého popravili v Rusku

V počítači spisovateľa zostal ešte jeden text, ktorý nám napísal do rubriky Zabudnuté knihy.

pozn. red. Rubrika Zabudnuté knihy, ktorej iniciátorom bol Peter Krištúfek, vychádzala každú stredu. Po jeho smrti ju presúvame do víkendového vydania, kde bude vychádzať raz mesačne

Boris Andrejevič Vogau, ročník 1894. Otec potomok nemeckých kolonistov a matka dcéra bohatého kupca zo Saratova, detstvo strávil v Možajsku, v pevne usadenom starom cárskom Rusku, plnom jabloňových sadov, ktoré sa stalo predobrazom pre viaceré miesta deja jeho kníh…

V roku 1920 dokončil štúdium na Vyššej moskovskej obchodnej akadémii, revolúciu údajne strávil tak, že „kšeftoval, zháňal múku a písal poviedky“, ale revolúciu samotnú „miloval tak, ako sa dá len milovať niečo, čo je živelné, bujaré, keď je na ostrie noža vyhnaný základný problém ľudskej existencie – problém života a smrti.“

Popravený výtržník

Písať začal pod pseudonymom Pilňak ako dvadsaťročný a v období okolo prvej svetovej vojny začal publikovať v literárnych časopisoch, jeho vtedajšie poviedky a novely sú však pomerne obyčajné, chladné a zameniteľné. Podobne ako Alexej Tolstoj, mohol by povedať, že bez revolúcie by zostal druhoradým, menej významným spisovateľom. Až tá mu totiž priniesla tú správnu inšpiráciu. Pre Pilňaka bola návratom do minulosti, k pôvodnej živelnej Rusi 17. storočia, ktorú sa snažil zničiť Peter Veľký. Stal sa autorom orevolučnej ruskej avantgardy, ktorý bol pokladaný za jedného z najvýznamnejších spisovateľov (hoci Gorkij ho údajne pokladal za stáleho začiatočníka, ktorý má svoje veľké dielo ešte pred sebou).

Mal dve tvorivé obdobia – prvé, experimentálne, prinieslo napríklad Holý rok, Tretí metropol či román Stroje a vlci. Druhé

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Zabudnuté knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie