Denník N

Chlapec mal poruchu imunity a 12 rokov žil v plastových skafandroch, génová terapia by ho vyliečila

Ľudské bunky s chromozómami. 3D ilustrácia. Foto - Fotolia
Ľudské bunky s chromozómami. 3D ilustrácia. Foto – Fotolia

Objav štruktúry DNA v roku 1953 znamenal začiatok novej éry v biologických a lekárskych vedách. Na konkrétnu aplikáciu objavu dvojzávitnice DNA v medicíne sme si museli počkať ďalšie polstoročie. Volá sa génová terapia.

Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied

Dvadsiateho piateho apríla v roku 1953, teda pred šesťdesiatimi piatimi rokmi, vydali James Watson a Francis Crick vo vedeckom časopise Nature článok o štruktúre DNA.

Čo ich objavu predchádzalo?

Začalo sa to iným článkom, ktorý v roku 1866 pod názvom Pokusy s rastlinnými hybridmi v časopise Verhandlugen des naturschenden Vereines uverejnil brniansky opát Gregor Johann Mendel a založil tak genetiku.

Okrem toho, že bol Mendel rehoľníkom, bol aj prírodovedcom. V kláštornej záhrade nasadil hrášok a skúmal jeho vlastnosti.

„Mendelove gény“

Najprv si všimol, že semienka hrášku bývajú guľaté alebo hranaté, zelené alebo žlté, a kvietky zasa fialové alebo biele. Potom vypestoval tisícky hrachov, pozoroval ich a počítal, aby nakoniec sformuloval základné zákony dedičnosti. Zistil, že vlastnosti sa podľa určitého pravidla z generácie na generáciu dedia – objavil gény.

Niekedy v tom istom čase sa v nemeckom Tübingene švajčiarsky lekár Friedrich Miescher pokúšal z ľudských krviniek izolovať bielkoviny. Okrem nich však získal ešte niečo iné, niečo husté a viskózne, niečo, čo nazval – pretože to izoloval z jadra buniek – nukleín. Dnes to voláme DNA.

Pripomenuli Mendela pre vedu

Mendelove výsledky si viac ako tridsať rokov nikto poriadne ani nevšimol. Že sa naňho nezabudlo, je zásluha biológov, ktorí ním opísané princípy dedičnosti začiatkom dvadsiateho storočia znovu objavili a poctivo mu priznali prvenstvo. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie