Denník N

Peter Zajac: Ján s Martinou sú Petrom a Luciou 21. storočia

Peter Zajac na proteste Za slušné Slovensko. Foto N – Tomáš Benedikovič

Chceme vládu, ktorá bude slúžiť ľuďom a nie vlastným chúťkam, vydávaným za vôľu štátu, povedal na zhromaždení v Bratislave literárny vedec a spoluzakladateľ VPN Peter Zajac.

Sme tu, a je to dobre.

Utvorili sme na námestiach Slovenska verejnosť, ktorá spája étos novembra 1989 s étosom dnešného slušného Slovenska. Musíme v ňom vytrvať.

Chcú nám zobrať verejnoprávne médiá. Oni nechápu, že už nežijeme v časoch mečiarizmu. Aby nezabudli, treba im to neustále pripomínať. Podporujeme všetkých, čo protestujú proti valcovaniu verejnoprávnych médií. Podporujeme protesty farmárov, ľudí z kultúry a všetkých tých, čo sa neuspokojujú s korupciou, so šikanovaním a zastrašovaním. Nie, voľby sa neskončili, voľby sa len začínajú!

Sme tu a odpovedáme všetkým, čo si myslia, že búrka prehrmela a možno sa beztrestne vrátiť k starým korupčným poriadkom. Nedopustime to. Musíme obnažovať staré korupčné škandály a zamedzovať novým.

Sme tu a jasne hovoríme: naším cieľom sú voľby. Naším cieľom je slušná Bratislava, slušné Košice, slušná Banská Bystrica, slušné mestá a obce. Slušný prezident. A slušné Slovensko.

Odmietame skorumpovanú moc, ale nechceme ani politiku dvojitého metra, kde „naši“ môžu to, čo nesmú „ tí ich“. Musíme hľadať dôveryhodných politikov, pri ktorých nebudú vychádzať na povrch staré a nové korupčné kauzy. Chceme vládu, ktorá bude slúžiť ľuďom a nie vlastným chúťkam, vydávaným za vôľu štátu. Nemusíme prepadať panike – hodiny už v prípade predčasných, ale aj riadnych volieb odbíjajú predvolebný čas.

Sme tu však najmä preto, aby sme vzdali poctu Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej. Nazvali sme ju Predvečerom svadby, hoci je to zvláštna svadba.

Poviem vám krátky príbeh. Pred tridsiatimi rokmi napísala Alta Vášová muzikálový príbeh o Petrovi a Lucii. Upravila v ňom román Romaina Rollanda. Jej príbeh sa však neodohrával len v čase prvej svetovej vojny, ale tiahol sa celým dvadsiatym storočím. Piesne doň napísal Ján Štrasser, hudbu urobil Dežo Ursiny a na klavíri ju nahral Jaro Filip. Keď sa už zdalo, že z muzikálu nič nebude, hudby sa ujal Vladislav Slnko Šarišský, muzikál ožil, začal sa hrať na divadle a piesne z muzikálu spieva na koncertoch dcéra Jara Filipa Dorota Nvotová so synom Deža Ursinyho Jakubom. Čas dozrel. Vytvoril sa tridsaťročný oblúk a s ním aj oblúk od Petra a Lucie k Jánovi a Martine. Lebo Ján s Martinou sú Petrom a Luciou dvadsiateho prvého storočia.

Počúvajme ticho text a na chvíľku zmĺknime v piete svadobnej piesne Petra a Lucie, Jána a Martiny:

Máme už svadobnú kyticu

z novín.

Máme už svadobného svedka

na nosidlách.

Kde ja naša sobášna sieň?

V zemi.

V poddajnej chápavej zemi,

v poddajnej, chápavej, mlčiacej zemi.

Tam, kde je pochovaný priateľ.

Priateľ, ktorému sme verili.

Priateľ, ktorého sme stratili.

Priateľ, ktorý nám každé ráno chýba.

Každý vie niečo.

Všetci vedia všetko. Ale mnohé

vedel len on.

Vezmime svadobnú kyticu

z novín.

Vezmime svadobného svedka

na nosidlách.

A poďme k nemu,

poďme k nemu s ostatnými,

s tými, čo ostali.

Poďme k nemu,

k nemu, čo písal pre nás, o nás, za nás,

pokým ho nestlmila guľka.

Každý vie niečo.

Všetci vedia všetko.

Ale mnohé, mnohé

vedel len on.

Len on.

Nová vláda

Vražda Jána Kuciaka

Teraz najčítanejšie