Schránka po Širokom získava nové štátne zákazky na IT služby

Laptopy pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu asi za 180-tisíc eur s DPH, dve nové zmluvy na servisné služby s Transpetrolom dohromady za pol milióna, no najmä rozbehnutá vlaňajšia zákazka na videokonferencie pre súdy za celkových 14 miliónov.

Počítačovej firme bit-Studio sa v biznise so štátom darí aj tento rok, nič na tom nezmenila ani nedávna zmena majiteľa. Firma do jesene patrila do portfólia akciovky Druhá strategická, ktorú kontroluje Juraj Široký.

Po získaní megazákazky na ministerstve spravodlivosti sa ju vedenie Druhej strategickej aj napriek protestom drobných akcionárov rozhodlo previesť na eseročku BS-software, ktorú ovláda britská schránka Gerabelia Limited.

Sú to špecialisti

Podľa informácií z vestníka verejného obstarávania sa bude bit-Studio podieľať aj na ďalšej zákazke. Ide o prenos časti ekonomického informačného systému Jahnátkovho ministerstva pôdohospodárstva do systému ministerstva financií.

Obchod za asi dva milióny eur získala priamym rokovacím konaním spoločnosť Hewlett-Packard (HP), ktorá ministerstvu financií dodávala pôvodný informačný systém. Bit-Studio má byť jedným z troch subdodávateľov. Načo firma ako HP potrebuje subdodávky od slovenskej IT firmy, ktorá sa s množstvom referencií nemôže s nadnárodným gigantom porovnávať?

Podľa ministerstva financií to mohlo byť z kapacitných dôvodov, IT firmy zase hovoria o snahe dodať čo najlepšiu kvalitu. „V tomto konkrétnom prípade boli vybraní subdodávatelia, ktorí majú potrebné znalosti a skúsenosti, za dodanie celej zákazky zodpovedá zákazníkovi HP,“ odpovedali z PR oddelenia svetovej firmy.

Konateľka bit-Studia Jana Klimentová zasa hovorí, že ich spoločnosť má práve na činnosti, na ktoré si ich objednala Hewlett-Packard, certifikovaných špecialistov.

V akej miere sa bude na zákazke bit-Studio podieľať a koľko na nej zarobí, nikto prezradiť nechce. HP tvrdí, že „podiel jednotlivých subdodávateľov nie je signifikantný“.

V hre o 80 miliónov eur

Podstatnejší než zákazka na ministerstve financií je pre bit-Studio dlhodobý projekt elektronizácie justície. Na ňom sa podieľa sedem firiem vrátane bit-Studia, ktoré si ministerstvo spravodlivosti vybralo v takzvanom súťažnom dialógu a podpísalo s nimi zmluvy ešte v roku 2013.

Súťažný dialóg fakticky znamená, že firmy pre ministerstvo spolu vypracovali celkový návrh elektronizácie agendy na súdoch. Pri každom z čiastkových projektov ich teraz ministerstvo spravodlivosti vyzýva, aby predložili ponuky na jeho realizáciu. V tejto súťaži medzi siedmimi konkrétnymi spoločnosťami je bit-Studio zatiaľ druhé najúspešnejšie.

Okrem videokonferencií, vďaka ktorým budú môcť sudcovia napríklad vypočúvať svedkov na diaľku, spoločnosť získala aj zákazku na elektronické súdne spisy. Dohromady teda zarobí asi 16 miliónov. Firme sa darí získavať takéto veľké zákazky aj napriek tomu, že ešte v roku 2013 nemala v porovnaní s ich cenou ani len polovičný obrat.

Viac ako bit-Studio na spravodlivosti zinkasuje len firma ICZ. Asi za 22 miliónov eur dodá ministerstvu kompletný systém monitorovania osôb aj s elektronickými náramkami pre odsúdených, ktorí môžu zostať v domácom väzení.

Pred dvomi týždňami ministerstvo spravodlivosti ohlásilo, že na ďalšie čiastkové projekty na elektronizáciu justície, o ktoré sa môže uchádzať aj bit-Studio, získalo z eurofondov 80 miliónov eur.

Zákon bit-Studio nevyradí

Že hospodárenie bit-Studia závisí od vládnych zákaziek, ukazuje aj výročná správa tejto firmy z roku 2011, teda v čase Radičovej vlády, keď jej biznis so štátom stagnoval. Spoločnosť skončila v stotisícovej strate.

„V roku 2011 aj pre spoločnosť bit-Studio pokračoval klesajúci trend z roku 2010,“ napísali. „Vládne projekty naštartované v rokoch 2009 a čiastočne 2010 sa len ťažkopádne rozbiehali a prešli viacerými, nie najšťastnejšími, zmenami.“

Po nástupe druhej Ficovej vlády sa situácia zmenila a bit-Studio začalo rekordne rásť. Dobré vyhliadky by mu nemusel pokaziť ani zákon z dielne vládneho Smeru, ktorý má firmám s nejasnými vlastníkmi obmedziť prístup k verejným zákazkám.

Vôbec totiž neznamená, že by sa bit-Studio ovládané londýnskou Gerabeliou Limited nemohlo na verejných obstarávaniach ďalej zúčastňovať.

„Zákon, ktorý odhlasovali poslanci Smeru v decembri 2014 a januári 2015, pretože prezident zákon vrátil, v podstate paušálne vylučoval schránkové firmy z verejného obstarávania,“ vysvetľuje Marián Leško z nadácie Zastavme korupciu.

„Problém bol, že takéto riešenie odporuje európskej legislatíve, lebo vo viacerých krajinách Únie sú schránkové firmy akceptované ako podnikateľské subjekty.“ Preto musela podľa Leška vláda paušálny zákaz nahradiť evidenciou konečných užívateľov výhod, to znamená zoznamom osôb, ktoré z uzavretých obchodov reálne profitujú.

Problémom, na ktorý nadácia upozornila aj hromadnou pripomienkou, sú nedostatočné postihy v prípade, že firma do evidencie konečných užívateľov uverejní nepravdivé údaje.

Kto vlastne vlastní bit-Studio?

Konateľka bit-Studia Jana Klimentová opakovane nereaguje na otázku, kto je skutočným vlastníkom IT firmy a prečo sa schováva za schránkovú Gerabeliu Limited. Nepripadá jej pritom zvláštne, že aj po oficiálnej zmene majiteľa na jeseň 2014 zostala na čele firmy.

„Svoje zotrvanie na pozícii výkonného riaditeľa vnímam ako súhlas s doterajším vedením firmy a jej dosiahnutými výsledkami,“ povedala pre Denník N ešte v decembri.

O zvláštnych okolnostiach prevodu bit-Studia v minulosti písal okrem Denníka N aj týždenník Trend. Jeden z drobných akcionárov Druhej strategickej Milan Hošek hovorí, že neboli spokojní najmä s cenou, za ktorú sa akciovka bit-Studia zbavila.

IT firmu s rozbehnutými miliónovými zákazkami na ministerstve spravodlivosti a s možnosťou súťažiť o ďalšie za ďalších 80 miliónov totiž vedenie Druhej strategickej predalo len za asi 1,4 milióna eur.

„Nedá mi nepoložiť si otázku, prečo Juraj Široký okráda sám seba?“ pýta sa Hošek.