Denník NĽudia sa tešili, ako sa im budú smiať, že prišli z džungle. Kamerunčania však v roku 1990 zmenili futbal

Samuel MarecSamuel Marec

Hádam žiadne futbalové mužstvo v dejinách svet nemiloval tak ako Kamerun v roku 1990. Žiadne tiež tak rýchlo nezmenilo svetový futbal. Jeho príbeh je aj po takmer 30 rokoch fascinujúci.

Svet sa v roku 1990 zdal byť omnoho väčší a keď v tom roku sledoval Kamerun na majstrovstvách sveta, malo to exotický a romantický nádych. Hráči, o ktorých ste nikdy nepočuli, z miest, ktoré ani neexistovali. Africký futbal, to boli čarodejníci a hráči s obmedzenou predstavou o taktike.

Predsudky bieleho muža: štáb BBC navštívil kamerunský tím, aby natočil jeho rituály. Kamerunčania žiadne nemali, ale zatancovali. Výborne sa zabavili. Biely muž si nič nevšimol a spokojný odišiel s materiálom, ktorý potvrdil jeho presvedčenie, že Kamerunčania sa len teraz vynorili z džungle, a tak vo všeobecnosti nevedia o ničom nič.

Stačil však jediný zápas, 90 minút, a z afrického futbalu si už nikdy nikto srandu nerobil.

Zvláštne mená, neznámy tréner, zlé výsledky. Jednoducho katastrofa

Mali zvláštne mená: v obrane hral Maboang s Massingom a Tatawom, Kana Biyik hral s bratom, ktorý sa volal Omam Biyik. V bráne bol Thomas N’Kono, aj to len preto, že si miesto vyhádal.

Tak bolo: príprava na majstrovstvá, to bol jeden veľký zmätok. Reprezentácia bola rozhádaná so zväzom, vládou aj medzi sebou, odmeny meškali. Čo mohli, v príprave pokazili, čo sa dalo, to prehrali.

Trénerom bol Rus, o ktorom nikto nikdy nepočul a jeho kariérnym vrcholom bola tretia sovietska liga niekde v Uzbekistane. Valerij Niepomňaščij nehovoril po francúzsky a jeho pokyny na majstrovstvách tlmočil šofér kamerunskej ambasády v Moskve. Zbytočne – hráči si ich interpretovali veľmi voľne, ak vôbec.

Chcete Kamerun v kocke? Tu je – tréner v zúfalej snahe o záchranu povolal žolíka. Spasiteľa. Hráča, ktorý už tri roky nereprezentoval. Volal sa Roger Milla, mal 38 rokov a hral za Saint Pierroise, klub na malom francúzskom ostrove kdesi v Indickom oceáne. Ten ostrov sa volá Reunión.

Skrátka, všetko, čo sa okolo Kamerunu odohrávalo, bolo ohromne zábavné, ale nevyhnutne to spelo ku katastrofe. Navyše, hneď v prvom zápase ich čakala Argentína.

Gól, ktorý to všetko zmenil

Spojené štáty americké porazili v roku 1950 Anglicko, Severná Kórea v roku 1966 Taliansko a Alžírčania v roku 1982 Západné Nemecko, ale víťazstvo Kamerunu nad Argentínou v otváracom zápase majstrovstiev sveta 1990 je špeciálne hneď z niekoľkých dôvodov.

Dávid proti Goliášovi nestačí, keď Argentína nastúpila proti Kamerunu, obhajovala majstrovský titul proti mužstvu, ktoré nikto nepoznal. Diego Maradona, najlepší hráč na svete, mal hrať proti neznámym hráčom, ktorí sa celý život motali po francúzskych nižších ligách.

A tak sa do toho pustili. Hralo sa v Miláne a Diego Maradona len niekoľko týždňov predtým získal s Neapolom titul práve na úkor miestneho AC. Každý jeho dotyk s loptou sprevádzal piskot. Navyše – ešte sme to vtedy nevedeli – jeho kariéra sa práve ocitla na začiatku dlhého konca.

Kamerunčania ho okopávali. Väčšinu zápasu strávil v horizontálnej polohe na tráve s bolestivým výrazom na tvári a aspoň raz mal pravdu. Kamerunčania okopávali aj všetkých okolo neho. Udali tón výnimočne špinavým majstrovstvám – po hodine mali jedného vylúčeného a tri žlté karty, ale stále sa držali.

A potom prišiel šok.

V 67. minúte Kamerun odcentroval, lopta sa odrazila a akoby chcel pomstiť vylúčeného brata, do vzduchu sa zavesil François Omam Byiyk. Hlavičkoval prudko, ale rovno na brankára, lenže ten tiež práve nebol v najlepšej forme a loptu si vrazil do siete. Komický mal byť Kamerun a namiesto toho bola komická Argentína.

https://www.youtube.com/watch?v=c287E3tN2Yo

Diego Maradona: Ak vyhrali, boli lepší

Spustilo sa peklo. Za kokaín mal Claudio Caniggia dostať dištanc až o niekoľko rokov, teraz tento skvelý hráč s dlhými plavými vlasmi Argentínu ťahal. Nemali čo stratiť. A potom, minútu pred koncom, prišlo to, o čom sa hovorí ako o najhoršom zákroku v dejinách majstrovstiev (nie je to pravda, boli horšie).

Minútu pred koncom sa Caniggia rozbehol, čo v oslabenej kamerunskej obrane znamenalo paniku. Obranou bola aj tak len na papieri.

Jeden hráč ho chcel faulovať hneď, ale rozhodol sa nechať to tak, druhý už bol pevne rozhodnutý, ale jednoducho sa mu to nepodarilo. Ani nepredstierali, že im ide o niečo iné. Caniggia mal za sebou už dobrých šesťdesiat metrov a ak by nebežala posledná minúta zápasu, dávno by spadol – keď už pre nič iné, tak kvôli svojmu zdraviu. Bežal ďalej.

Teraz mal pred sebou už len posledného hráča. Volal sa Benjamin Massing. A ten zakročil. Naozaj zakročil. Caniggiovi nezobral loptu, ani ho neodzbrojil. Vo vzduchu a s rozbehom ho jednoducho zrazil. Zastavil ho, znefunkčnil, zničil.

Pete Davis vo svojej knihe napísal, že jeho zámerom nebolo len zlomiť Caniggiovi nohy, ale doslova mu ich oddeliť od tela. Až ho vyzulo. Nie Caniggiu, ale Massinga. V tom zákroku, v tej jedinej sekunde, bolo všetko: túžba, zúfalstvo aj neschopnosť urobiť to inak. Bol to najhorší zákrok. Bol to najlepší zákrok.

Massinga vylúčili, Kamerun hral s deviatimi hráčmi, ale už bol koniec. Skončil sa zápas, po ktorom už nikdy nič nebolo ako predtým – neznáme a komické mužstvo z Afriky totiž práve porazilo obhajcov titulu. „Nemyslím si, že nás chceli dokopať. Ak vyhrali, boli jednoducho lepší,“ povedal po zápase Diego Maradona.

Video faulu Massingu na Cannigia:

Kamerunu vďačíme za jedného z najlepších brankárov v histórii

Kamerun vyhral, svet sa doň zamiloval. Obdivoval hráčov, ktorých ešte včera nepoznal.

Roger Milla, onen spasiteľ, hral proti Argentíne posledných osem minút. Jeho čas ešte len mal prísť a keď prišiel, dal dva góly Rumunsku a potom aj Kolumbii. Svet sa s úžasom pozeral na 38-ročného muža z ostrova v Indickom oceáne a jeho tance pri rohovej zástavke.

Kým mal svet ešte stále otvorené ústa, Kamerun porazil aj Rumunov a šokujúco vyhral svoju skupinu. Nezastavil sa: v osemfinále vyradil Kolumbiu a vypadol až pred bránami semifinále, aj to až s Angličanmi, až po veľkom boji a až po predĺžení.

Keď sa to stalo, jedna žena v Bangladéši spáchala samovraždu a v liste na rozlúčku napísala, že jej život po vypadnutí Kamerunu už nemá zmysel. Všade inde sa však oslavovalo: jazda hlavným mestom trvala po návrate dva dni a prezident vyznamenal nielen hráčov a trénerov, ale aj členov realizačného tímu a rovno aj novinárov.

Kamerun prehral z piatich zápasov iba jeden a s ním vstúpil na svetovú scénu africký futbal. Odvtedy ho už nikto neberie na ľahkú váhu. Roger Milla je dodnes najstarším strelcom v dejinách majstrovstiev – hral aj o štyri roky v USA a aj tam dal gól. Mal vtedy 42 rokov. Benjamin Massing zomrel minulý rok v decembri vo veku 55 rokov.

No a všetko to kdesi v Toskánsku sledoval aj 12-ročný chlapec, ktorý miloval futbal a hral záložníka. Po tom, čo videl zákroky brankára Thomasa N’Kona, sa rozhodol stať brankárom.

Volal sa Gianluigi Buffon. Zvyšok je história, ale keď sa mu v roku 2007 narodil syn, dal mu meno Luis Thomas.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].