Denník NMcCain sa lúči s priateľmi a nechce Trumpa na pohrebe, ľutuje, že si ako dvojku vybral Palinovú

Matúš DemigerMatúš Demiger
John McCain. Foto – TASR/AP
John McCain. Foto – TASR/AP

Vplyvný senátor, ktorý má rakovinu, napísal novú knihu.

Keď arizonskému senátorovi Johnovi McCainovi vlani v júli diagnostikovali rakovinu mozgu v pokročilom štádiu, doktori mu dávali pätnásť mesiacov života.

Odvtedy prešlo takmer desať mesiacov a veterán z vietnamskej vojny pokračuje v náročnej liečbe. V súčasnosti sa zotavuje na svojom ranči v Arizone, jeho stav sa však nelepší.

Pripravený na všetko

V rozhovore pre CNN McCain povedal, že je „pripravený na všetko alebo sa na to aspoň snaží pripraviť“. Dodal, že na neho čaká „ešte pár vecí, o ktoré sa musí postarať, práca, ktorú treba dokončiť, a zopár ľudí, ktorých ešte potrebuje stretnúť“.

Aj preto sa podľa denníka New York Times v posledných týždňoch schádza so svojimi priateľmi a súputníkmi z politiky. Okrem vymieňania si historiek rozoberajú aj súčasnú politickú situáciu a plánujú senátorov pohreb.

McCain má jasno v tom, že si neželá, aby prezident Donald Trump prišiel na jeho poslednú rozlúčku. Podľa NY Times už jeho blízki informovali Biely dom, aby ho na obrade zastupoval viceprezident Mike Pence. Dôvodom majú byť dlhodobo napäté vzťahy medzi oboma významnými republikánmi.

Denník pripomenul, že Trump neprišiel ani na poslednú rozlúčku s bývalou prvou dámou Barbarou Bushovou. Oficiálne preto, lebo nechcel narúšať priebeh obradu zvýšenými bezpečnostnými opatreniami, no je verejným tajomstvom, že Bushovci súčasného prezidenta na pohrebe jednoducho nechceli.

Biely dom tak na pohrebe reprezentovala prvá dáma Melania Trumpová a zatiaľ čo vysmiata pózovala s Bushovcami, Clintonovcami a Obamovcami, Donald hral golf v Mar-a-Lago.

Donald Trump chýbal na pohrebe bývalej prvej dámy Barbary Bushovej. Foto – TASR/AP

Veľký okamih pre Ameriku

Trump sa zatiaľ k McCainovej požiadavke nevyjadril. Podľa denníka Boston Herald však majú viacerí republikáni na jeho odmietnutie odlišné názory.

„Som sklamaná, že svoje rozhodnutie povedal takto verejne. Nepáči sa mi, že je to spolitizované. Rešpektujem však jeho právo povedať si, koho chce na svojom pohrebe,“ povedala bývalá štátna zástupkyňa za New Hampshire Fran Wendelboeová, ktorá sa označuje za „veľkú prezidentovu podporovateľku“.

Nepokojná vlna

McCain Trumpa tvrdo kritizuje aj vo svojej knihe Nepokojná vlna (Restless Wave), ktorá v Spojených štátoch vyjde 22. mája. Obvinil ho, že sa spreneveruje americkým hodnotám, keď chváli medzinárodných tyranov, očierňuje médiá, ignoruje ľudské práva a znevažuje utečencov.

Súčasný prezident podľa senátora „odmieta rozlišovať konanie nášho štátu od konania despotických režimov“. Podľa agentúry Reuters, ktorá v predstihu dostala jeden z výtlačkov chystanej knihy, McCain tvrdí, že „je ťažké odhadnúť, čo od prezidenta Trumpa čakať, a odlíšiť, čo je póza a čo je, naopak, legitímne.“

„Pochlebovaním si ho spriatelíte, kritikou rozhneváte,“ napísal McCain, ktorý patrí k najväčším Trumpovým kritikom, hoci sú obaja republikánmi. Ich zlé vzťahy sa najviac prejavili počas Trumpovej prezidentskej kampane v roku 2016.

Po zverejnení nahrávok s Trumpovými nevhodnými výrokmi o ženách McCain odmietol otvorene podporiť republikánskeho kandidáta v boji proti demokratke Hillary Clintonovej.

Trump zase spochybnil McCainove vojenské zásluhy, keď vyhlásil, že „nie je žiaden vojnový hrdina, pretože bol zajatý. A ja mám radšej ľudí, ktorí sa zajať nenechali“.

McCain v šesťdesiatych rokoch bojoval ako letec vo Vietname a po zostrelení strávil päť rokov v tamojšom väzení. Z mučenia má dodnes zdravotné následky. Na druhej strane – Trump sa službe vo Vietname vyhol, pretože podľa lekárskej správy mal boľavé výrastky na pätách.

Najväčší čudáci od čias Tafta

Arizonský senátor kritizoval aj Trumpov výber spolupracovníkov. Steva Bannona a Sebastiana Gorku nazval „divnými“ poradcami a v knihe priznal, že sa mu uľavilo, keď odišli z funkcie.

„V Bielom dome neboli väčší čudáci od čias, keď William Taft uviazol vo vani,“ napísal McCain, pričom narážal na slávny incident najťažšieho amerického prezidenta, ktorý bol vo funkcii na začiatku 20. storočia.

Trumpa nahnevalo aj to, keď senátor hlasoval proti zrušeniu Obamacare, ktoré patrilo k hlavným bodom programu súčasného prezidenta. Proti rušeniu zdravotníckej reformy sú aj viacerí republikáni, a tak je situácia naďalej komplikovaná. V júli minulého roka však McCain prišiel dva týždne po operácii do Senátu, aby hlasoval za otvorenie debaty, ktoré Trump označil za „veľký krok“ a na chvíľu zabudol aj na spory so starým rivalom.

Komentátor New York Times Frank Bruni napísal, že v spore nejde o Trumpa a McCaina, ale o dva rozdielne pohľady na to, čo je pre tento chaotický svet dôležité. Bruni cituje bývalého senátora z Nebrasky Boba Kerreyho, podľa ktorého je Trump „v každom jednom smere opakom Johna McCaina“.

„McCain vo svojom jadre vždy veril v obetu, česť a vo vernosť v niečo, čo je väčšie ako on sám. Trump verí iba Trumpovi a akákoľvek pohroma po ňom zostane, nezáleží mu na tom,“ pomenoval rozdiely medzi významnými republikánmi Bruni.

Výber Palinovej oľutoval

John McCain sa dvakrát usiloval stať prezidentom, no v roku 2000 ho v republikánskych primárkach predstihol George Bush mladší, a keď už v roku 2008 nomináciu získal, prehral s Barrackom Obamom.

Vo svojej novej knihe McCain oľutoval, že sa kandidátkou na jeho vicepremiérku vtedy stala aljašská guvernérka Sarah Palinová. Netajil sa tým, že na tento post preferoval senátora z Connecticutu Josepha Liebermana.

Poradcovia ho však od jeho nominácie odhovorili. Varovali ho, že Lieberman v minulosti spolupracoval s demokratmi a podporoval právo na interrupciu. Jeho výber tak mohol voličov odradiť od podpory republikánskeho kandidáta.

„Znelo to ako dobrá rada, dokázal som si to zdôvodniť. Ale môj žalúdok mi radil, aby som to ignoroval. Ľutujem, že som tak neurobil,“ prezradil v chystanej knihe McCain.

Lieberman vraví, že o výčitkách svojho dlhoročného priateľa nevedel, kým si nepozrel dokument od HBO, ktorý bude zverejnený koncom mája. „Zasiahlo ma to,“ povedal pre Slate.

Posledné funkčné obdobie

Veterán vietnamskej vojny v kongrese pôsobí už 35 rokov. V roku 1983 ho zvolili ako zástupcu Arizony v Snemovni reprezentantov a o štyri roky už uspel vo voľbách do Senátu. Odvtedy sa mu funkciu podarilo obhájiť v každých voľbách.

Mandát, ktorý mu vyprší v roku 2022, však obhajovať nebude. „Toto je moje posledné funkčné obdobie. Aj keby som si to pred letom nepripúšťal, rakovina v štvrtom stupni by ma o tom presvedčila,“ píše McCain podľa CNN vo svojej knihe.

Senátor naznačil, že nevie odhadnúť, koľko času mu ešte ostáva. „Možno mám pred sebou ďalších päť rokov, možno onkológovia objavia nový druh liečby rakoviny, ktorý predĺži môj život. Možno budem preč skôr, než si toto prečítate. Moja situácia je celkom nepredvídateľná,“ priznáva.

Zároveň dodáva, že „vďaka“ chorobe môže hovoriť slobodnejšie: „Môžem vysloviť všetko, čo mám na srdci, bez obáv z dôsledkov.“

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].