Denník N

Svet podľa Marxovho receptu

Výročie narodenia Karla Marxa si v uplynulých dňoch nepripomenul len Jean-Claude Juncker, ale aj čínski komunisti. Foto – TASR/AP

Marx nebol akademik, on písal návod, ako hoci aj násilím zmeniť svet. A nesie zodpovednosť za to, ako ten návod využili.

„Za to, že jeho neskorší nasledovníci použili hodnoty, ktoré formuloval, a slová, ktoré na popis týchto hodnôt našiel, ako zbrane proti iným, nie je možné volať na zodpovednosť Karla Marxa,“ tvrdil šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker, keď vysvetľoval, prečo prijal pozvanie Trevíra, aby osobne odhalil sochu najznámejšieho rodáka tohto nemeckého mesta. Podľa neho treba Marxa pochopiť na základe jeho doby.

Zdržanlivejší a oveľa bližší pravde bol nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. Označil Marxa za „veľkého nemeckého mysliteľa“, ktorého dielo je plné silného humanizmu, ktorý chcel odstrániť „masovú biedu a poručníctvo uplatňované železnou rukou autoritárskeho štátu“.

Zároveň uznal, že sa nedá oddeľovať Marxovo dielo od dôsledkov jeho pôsobenia. Nemci by podľa neho Marxa nemali vynášať do nebies ani ho vymazať zo svojich dejín. „Nemusíme sa Marxa báť, ale ani mu stavať sochy,“ povedal Steinmeier.

Dar od súdruhov z Číny

Začnime tým, že aj keby mal Juncker úplnú pravdu, samotná socha je stále problém. Demokratická Európa a najmä Nemecko sa snažia obmedzovať čínske investície v Európe, pretože chápu, že východná diktatúra nimi chce získať nielen ekonomický, ale aj politický a ideový vplyv.

Na to šéf Európskej komisie odhaľuje sochu, dar diktatúry, ktorá do počtu obetí stelesňuje azda to najhoršie, čo kedy v mene Marxa spáchali. Krásne na tom celom je, že Čína touto sochou presadzuje vlastné poňatie Marxa, presne opačné oproti tomu, aké sa snažil predstaviť Juncker. Čínsky komunizmus je v ponímaní Pekingu najlepším stelesnením Marxových ideí, filozof je teda nielen plne zodpovedný za to, čo s jeho dielom urobili, ale určite by na to bol aj hrdý.

Nič na tom nemení ani pokrytectvo, že sochu venovala krajina, ktorá dnes pod kepienkom oficiálnej marxistickej doktríny v praxi uskutočňuje filozofovu nočnú moru: kombináciu (obmedzeného) kapitalizmu a diktatúry, v ktorej sú práva robotníkov na horšej úrovni ako za Marxových čias.

Neplatí ani vysvetlenie, že takáto oslava výročia je užitočná, lebo sa o Marxovom diele konečne začne poctivo diskutovať. Jednak takáto diskusia prebiehala vždy, ale paradoxne len v štátoch, v ktorých marxizmus nebol jedinou povinnou ideológiou.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie