Denník N

Objav dvojzávitnice DNA naštartoval rozvoj všetkých oblastí biológie

Foto - Fotolia
Foto – Fotolia

Koncom apríla sa na UK v Bratislave konal Deň DNA. Na všetkých aktivitách sa zúčastnilo bezmála tisíc ľudí, prevažne stredoškolských študentov a učiteľov. Podarená akcia napĺňa optimizmom.

Autor je vedúcim Katedry genetiky na UK v Bratislave

Parafrázujúc slovenského klasika, sú dni škaredé a dni pekné. Negatívnych správ („dní škaredých“) zo slovenského univerzitného prostredia je (priznajme si oprávnene) viac ako tých pozitívnych.

Predsa však, aj na slovenských univerzitách je veľa dní pekných, z ktorých jeden, opísaný nižšie, je základom aj pre všeobecnejší odkaz.

Dvadsiateho piateho apríla 1953 zverejnili James Watson a Francis Crick v časopise Nature jeden z najdôležitejších objavov prírodných vied 20. storočia.

Dvojzávitnicová štruktúra deoxyribonukleovej kyseliny (DNA) sa stala ikonickým obrázkom nielen pre svoju estetickú zvodnosť, ale predovšetkým vďaka ohromnému rozvoju všetkých oblastí biológie, ktorý jej odhalenie naštartovalo.

Okrem toho, cesta k modelu DNA je strhujúcim príbehom plným zaujímavých postáv, zápletiek i dramatického vyvrcholenia. Aj preto patrí kniha The Double Helix (Dvojzávitnica DNA), v ktorej James Watson opisuje udalosti vedúce k modelu DNA k tým vôbec najčítanejším v oblasti vedecko-populárnej literatúry.

Deň DNA

Spojenie DNA s koncom apríla opätovne nastalo v roku 2003. Dvadsiateho štvrtého apríla, takmer na deň presne 50 rokov od Watsonovej a Crickovej práce a pri príležitosti finalizácie stanovenia poradia nukleotidov (stavebných jednotiek DNA) v ľudskom genóme (prvé nekompletné verzie boli zverejnené v roku 2001) predstavitelia amerického Ústavu pre výskum ľudského genómu (National Human Genome Research Institute, NHGRI) opísali svoju predstavu o budúcnosti genomiky. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie