Spravodlivosť je na Slovensku dielom náhody
Jaromír Čižnár sa dnes javí ako chyba v smeráckom systéme, ale čo keby bol generálnym prokurátorom Ivan Gašparovič alebo iná bábka?
V stredu sa mnohí potešili, že generálny prokurátor vyslovil veci, o ktorých už dávno čvirikajú vrabce – kde je akokoľvek poškodený a ublížený človek odkázaný na to, aby náš štát správne, presne a zavčasu uchopil jeho záležitosť, pretože štát má na spravodlivosť monopol, všade tam tento istý štát zlyháva. Na rozdiel od vrabcov ešte Čižnár pridáva aj poznatky z preštudovaných spisov a celá jeho prezentácia je takým žalostným obrazom slovenskej spravodlivosti, že literatúra obdobia realizmu oproti tomu vyzerá ako motivačná lektúra s ružovými obláčikmi na obálke.
Jeden fakt by nás však na tom nemal tešiť, ale skôr znepokojovať. Čižnár sa dnes javí ako chyba v smeráckom systéme, ktorý ho tam dosadil tak, ako ho dosadil – nedbajúc na legitímne zvoleného a nabok odsunutého Čentéša (a to nie je produkt myslenia revolučne naladeného námestia, ale konštatovanie Ústavného súdu). Je to zároveň pripomienka, ako dávno už Smer vytváral dnešný stav.
Čo keby však