Denník N

Vyššia kvalita života a lepšie zdravotníctvo a školstvo znižujú zbožnosť

Ilustračné foto N - Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Ak ľudia žijú v blahobyte, majú kvalitné školstvo a zdravotníctvo a môžu sa oprieť o súdy či políciu, počet veriacich klesá.

V prosperujúcom štáte, v ktorom funguje polícia, zdravotníctvo, školstvo a súdy, sa ľudia cítia menej ohrození a nemusia sa spoliehať na nadprirodzenú pomoc, ktorá odoženie choroby či privolá úrodu, takže sú menej zbožní.

Vyplýva to z výskumu, ktorý minulý mesiac vydal Miron Zuckerman z univerzity v Rochestri a jeho tím v časopise Personality and Social Psychology Bulletin.

Výsledky štúdie znalcov problematiky nijako neprekvapujú, pretože mnohé iné štúdie v minulosti ukázali to isté: ak fungujúci štát kompenzuje životné neistoty a jeho obyvatelia žijú v blahobyte a mieri, počet veriacich klesá.

V zákopoch nie sú ateisti

Aforizmus „v zákopoch nie sú žiadni ateisti“ hovorí, že v extrémnej situácii, akou je vojna, sa každý človek upína k nejakej nadprirodzenej sile, ktorej sľúbi čokoľvek, aby hroznú situáciu prežil.

Uvedená fráza znamená, že čím viac pociťujeme nejakú neistotu, tým viac hľadáme pevný pilier, o ktorý sa môžeme bezpečne oprieť. Takejto požiadavke najlepšie vyhovuje všemocná nadprirodzená bytosť, ktorá dokáže robiť zázraky.

Výskumy ukazujú, že samota či úmrtie blízkej osoby zvyšujú výskyt náboženských predstáv. To isté platí v prípadoch, keď si ľudia prejdú traumatickou skúsenosťou zemetrasenia alebo sú v ohrození života.

To znamená, že ohrozenie či neistota zvyšujú výskyt náboženských predstáv.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Človek

Kognitívna religionistika

Veda

Teraz najčítanejšie