Úspešná vedkyňa sa vrátila po 10 rokoch, strávili sme s ňou prvý mesiac. Nie je to zlé, ale…

Vedkyňa Mariana Derzsi hľadá nové materiály. Výsledkom jej skúmania môžu byť smartfóny, ktoré by v ideálnom prípade nebolo treba dobíjať, všetko by si pamätali a nikdy sa nekazili. Na výskume spolupracuje s poľskými, slovinskými a americkými vedcami. Desať rokov pôsobila na univerzitách vo Varšave, Krakove, Paríži a v Padove. Teraz sa vracia na Slovensko na Materiálovotechnologickú fakultu Slovenskej technickej univerzity v Trnave.

Denník N s Derzsiovou komunikoval každý týždeň počas prvého mesiaca po jej nástupe na univerzitu. Nastúpila v druhej polovici januára tohto roku.

1. týždeň: Bratislava sa nezmenila, Varšava bola za desať rokov iné mesto

Vrátila som sa po desiatich rokoch na Slovensko a na prvý pohľad nevidím žiadne veľké zmeny. Posledné roky som žila najmä vo Varšave a tá je dnes úplne iným mestom ako pred desiatimi rokmi, zreteľné je to na prvý pohľad. V Bratislave to tak nie je.

Ale niečo sa predsa len zlepšilo, mám dojem, že vodiči sú civilizovanejší a viac dodržiavajú rýchlosť, hoci kolegovia sa môjmu dojmu smejú. Príjemne ma prekvapilo, ako rýchlo som na úradoch vybavila všetky papiere. Všetci sa tu sťažujú, ale napríklad v Taliansku to funguje horšie. Tam som si musela všetko obehať sama, na Slovensku mi pri vybavovaní sociálneho poistenia pomohlo personálne oddelenie. Zatiaľ nebývam v Trnave, ale blízko Dunajskej Stredy v dedinke, odkiaľ pochádza môj manžel. Takže do práce dochádzam, ale niekedy pracujem z domu.

Zatiaľ som rada, že som tu, ale je to len prvý týždeň. Na Slovensko som sa vždy chcela vrátiť, ale už ako vedkyňa, ktorá vie dať študentom aj škole niečo viac ako bežný pracovník – môže vytvoriť tím ľudí, priniesť know-how, ponúknuť nový smer výskumu.

Môj návrat sa začal asi pred rokom. Ľudia zo Slovenskej technickej univerzity v Trnave ma pozvali prednášať, hoci som ich predtým nepoznala.

Mladý tím robil podobné veci, ako som robila v Poľsku. Mám pocit, že sme si sadli a máme