Denník N

Príbeh o dedine, ktorú môžu každú chvíľu zatopiť pre vodnú elektráreň

Ďubákovo je romantická dedina na pokraji konca. Foto – dubakovo.com
Ďubákovo je romantická dedina na pokraji konca. Foto – dubakovo.com

Ďubákovo je podľa miestnych ideálne miesto na život aj na starobu. V čerstvom vzduchu sa končí cesta a vraj sa začína pokoj.

Zrolovaný koberec a množstvo potrebných vecí na rekonštrukciu zakrýva v miestnom kultúrnom dome presklený podstavec s maketou nového Ďubákova. Bývalý starosta Peter Andrassy odhrnie veci zo skla a ukazuje na malé jedno- až štvorizbové domčeky.

„Takto by to malo vraj vyzerať, ale je to blud. Toto je časť Adámka, jeden z variantov novej obce po zatopení,“ povedal a rukou ukázal niekde za kopec nad Ďubákovom, kam, ak všetko pôjde zle, môžu presídliť dedinu.

Staršie projekty presídlenia Ďubákovčanov v súvislosti s prečerpávacou vodnou elektrárňou a zatopením dediny hovorili aj o okolitých obciach – Kokave nad Rimavicou a Šoltýske – alebo o vyplatení miestnych.

Ideálne miesto… pre elektráreň

Státisíce ľudí by sa nedozvedeli možno do konca života, že nejaké Ďubákovo vôbec existuje, keby komunistickí plánovači nenakreslili v obci jednu z prečerpávacích elektrární na Ipli.

Ďubákovo je maličká obec, kde momentálne žije menej ako sto ľudí, hoci v minulosti to bol trojnásobok. Rastie tu v jednej z posledných, ak nie poslednej lokalite chránená mäsožravá rosička. V mapách na internete tam končí cesta, a ako povedal jeden z miestnych, „tu sa už aj lastovičky otáčajú“.

Ďubákovčania hovoria, že sa im žije dobre. Čerstvý vzduch, krásna príroda, pokoj, ideálne miesto na život. Stačilo by viac práce, peňazí a možno keby nebolo k lekárovi tak ďaleko, dodávajú starí ľudia. Ideálne miesto na život aj starobu sa však bije s ideálnym miestom pre elektráreň.

dubakovo4

Muž v montérkach sa chystal skoro ráno pomáhať známemu s rekonštrukciou domu. Chvíľu čakania si krátil rozprávaním o dedine. Veľa dôchodcov a chatárov, málo detí, mladých, peňazí a práce. Na záver vymenoval niekoľko dôvodov, prečo zostal, ale s dôrazom hovoril o troch. Po prvé: prečo by odchádzal, po druhé: kde by už išiel, a po tretie: v Ďubákove si autá nezamykajú, lebo u nich sa nekradne.

„Som jednoznačne proti priehrade,“ hovorí Andrassy a postupne sa k nemu pridávajú ďalší ľudia, ktorých sa v centre obce zhŕkla asi desiatka.

Bývalý vodič autobusu Ondrej Škrabák má 75 rokov a prežil v „Ďubáku“, ako miestni nazývajú dedinu, celý život. Reči o zatopení si pamätá ešte spred asi štyridsiatich rokov. Presídlenie si nevie predstaviť. Hovorí, že starí ľudia tu chcú dožiť, a nie sťahovať sa.

„Viete, ako je to so starým človekom. Keď ho presadíte, dávam tomu rok…“ smutne pokýval hlavou.

Uzávera

V rámci stratégie pomalej deštrukcie Ďubákova a obcí s podobným osudom, ako napríklad Slatinka, tam v roku 1982 vyhlásili stavebnú uzáveru. Obec sa postupne vyľudňovala a ľudia nemohli zveľaďovať svoje domy, čím klesala ich hodnota na pripravované vykupovanie.

Vyše pätnásť rokov fungoval deštrukčný projekt, kým skupina miestnych podala sťažnosť na Ústavný súd. Ten uzáveru bez konkrétnych predstáv investorov o začatí stavby prečerpávacej vodnej elektrárne zrušil, označil ju za porušenie základných práv a jeden zo sudcov takéto opatrenie pomenoval ako „teror“ voči dotknutým skupinám.

Od zrušenia uzávery pribudli v Ďubákove nové domy, opravili kaplnku, dokončili vodovod, opravili mosty, vybudovali náučný chodník a v referende sa jednoznačne vyjadrili proti elektrárni.

Firma už sondovala

Mnohí Ďubákovčania si dodnes myslia, že rozhodnutie Ústavného súdu znamenalo koniec projektov na zatopenie obce a v konečnom dôsledku aj ich problémov. Opak je pravdou.

Tému zatopenia Ďubákova otvorili opäť. Začiatkom tohto roku získala osvedčenie na výstavbu elektrárne bratislavská spoločnosť Hyco.

Exstarosta Andrassy tvrdí, že predstavitelia firmy s ním rokovali nezáväzne v zime, ale údajne to bolo o ničom. Odvtedy sa neozvali.

„Pýtali sa, či by sa niečo dalo, či dedina súhlasí so spoluprácou…“ povedal exstarosta.

Pre mnohých prekrásne miesto na oddych èi turistiku, pre iných zase hubársky raj a lokalita s viacerými druhmi vzácnych rastlín. Taká je Bohom zabudnutá obec Ïubákovo v okrese Poltár a jej okolie.Ešte v povojnových èasoch to tu hýrilo životom a v asi 60 domoch bývalo približne 300 ¾udí.Aktuálne žije v obci 96 ¾udí.  Z toho 26 je v dôchodkovom veku.S vyslovene malými demi tu žijú len dve mladé rodiny. Na snímke starosta Ïubákova Peter Andrássy stojí pri informaènej tabuli o obci. FOTO TASR - Jozef Poliak
Bývalý starosta Ďubákova Peter Andrassy a krásy okolia. Foto – TASR

Budeme ich hnať

Ďubákovčania sa ešte z toho zatiaľ smejú, lebo reči o zatopení sú staré desiatky rokov a nič sa nestalo.

„Len nech prídu, budeme ich odtiaľto hnať. Nikto sa nás nepýta, nikto s nami nehovorí, hlavne, že Fico im to dovolí. Tuto postavíme palebné stanovištia,“ zasmial sa muž v montérkach a ukázal na vŕšky nad dedinou.

„Prídu sem, povedia nám: ‚My vám to tu zatopíme‘ a my im budeme tlieskať a pomáhať? Takto si to predstavujú?“ sarkasticky dodal ďalší.

dubakovo3
Foto – dubakovo.com

Miestní tvrdia, že vodnú elektráreň v Ďubákove nechcú a nikto ju už ani nepotrebuje. Myslia si, že stačia tie, ktoré už stoja. Projekt považujú za vyhodenú miliardu eur.

„Ako to cítim? Jedným rozhodnutím z Bratislavy utopia to, čo tu ľudia budovali stáročia,“ konštatoval mladý muž.

Ďubákovčania aj starosta sú optimisti, ale každý z nich má na sebazáchovný pocit iný dôvod. Miestni, ktorí pravdepodobne nezachytili vyjadrenie premiéra Róberta Fica, že „projekt veľkej elektrárne na Ipli sa sľubne rozbieha“, si myslia, že štát nedovolí súkromnému investorovi zatopiť Ďubákovo.

Andrassy zasa hovorí, že aj teraz sú to len reči a dedinka bude v pokoji nažívať ďalej.

„Ďubákovo na mape zostane,“ dodal.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie