Denník N

Čínsky básnik volá o pomoc pre väznenú manželku nositeľa Nobelovej ceny za mier

Liou Sia s fotkou svojho zosnulého manžela. Foto - TASR/AP
Liou Sia s fotkou svojho zosnulého manžela. Foto – TASR/AP

Manželka čínskeho nositeľa Nobelovej ceny za mier je v ťažkej depresii a nechcú ju pustiť na liečenie do zahraničia. Čínsky básnik Liao I-wu prosí o pomoc pre väznenú poetku Liou Sia.

Otvorený list, ktorý napísal čínsky básnik Liao I-wu na podporu manželky svojho najlepšieho priateľa, dnes už mŕtveho disidenta Liao Siao-poa. Básnik bude jedným z hlavných hostí na literárnom festivale BRaK.

30. apríla o štvrtej popoludní nemeckého času som sa dovolal Liou Sia do jej domu v Pekingu. Vravela mi: „Teraz sa už ničoho nebojím. Pokiaľ ma nenechajú odísť, zomriem tu, vo svojom byte. Teraz, keď tu Siao-po nie je, mi už nič na svete neostáva. Je ľahšie zomrieť než žiť. A niet pre mňa nič jednoduchšieho než zvoliť si smrť ako nástroj vzdoru.“

Zdalo sa mi, akoby ma zasiahol elektrický prúd. Prosil som ju, nech ešte počká.

Viem, že agenti Ministerstva štátnej bezpečnosti Čínskej ľudovej republiky ju po smrti Liou Siao-poa na nejaký čas násilím odviezli do Ta-li v provincii Jün-nan, a teraz ju v Pekingu držia v domácom väzení. Opakovane jej sľubujú a dávajú záruky, že bude smieť odísť z krajiny a vyhľadať odbornú starostlivosť na svoju ťažkú klinickú depresiu.

Najprv jej vraveli, že musí počkať, kým sa neskončí 19. zjazd Komunistickej strany Číny, vzápätí ešte Všečínske zhromaždenie ľudových zástupcov. Tieto informácie mi povedal nemecký veľvyslanec, ktorý s Liou Sia telefonicky hovoril deň pred jej 57. narodeninami, aby jej odovzdal pozdrav od kancelárky Angely Merkelovej a pozval ju na návštevu Berlína.

Podľa mojich informácií vydal nemecký minister zahraničia už začiatkom apríla osobitné inštrukcie, ako tajne Liou Sia vyzdvihnúť na letisku, zaistiť jej lekársku starostlivosť, následnú rekonvalescenciu a nevyvolať pritom pozornosť médií. Ja osobne som sa Liou Sia viackrát pýtal na jej názor.

Všetky okolnosti som potom pri osobných stretnutiach i v korešpondencii konzultoval s Hertou Müllerovou, Harrym Merkelom aj s kurátorom Liou Sia Petrom Sillem, ktorý má na starosti jej fotografické dielo v zahraničí. Všetko sme dôkladne prediskutovali. Vďaka podpore Herty Müllerovej sľúbil Literaturhaus v Berlíne, že pre Liou Sia na prechodný čas zaistí byt a štipendium od DAAD (Nemeckej akademickej výmennej služby), a Peter Sille už v mene Liou Sia oslovil nemocnice a odborných lekárov.

Všetci sme trpezlivo a pokojne čakali na našu výnimočnú pacientku.

Liou Sia sa nedopustila žiadneho trestného činu a podľa vyjadrení čínskeho ministerstva zahraničia smie odcestovať, kamkoľvek chce.

Snažili sme sa, aby naše kroky nevyvolávali pozornosť, pretože manželova smrť Liou Sia ťažko zasiahla. Reaktívna depresia, ktorou trpela už po jeho uväznení, sa teraz vrátila v omnoho väčšej miere a doháňala ju až na pokraj duševného zrútenia. Pokiaľ však len prežíva v Číne, nemáme možnosť sa o ňu postarať. Keď Liou Sia povedala umierajúcemu manželovi, že v Nemecku skupina ľudí vrátane 82-ročného Wolfa Biermanna a jeho ženy pracuje na ich záchrane, dojalo ho to k slzám.

Keď som s Liou Sia 30. apríla hovoril, povedal som jej, že celú záležitosť už nebudem ďalej skrývať. Začnem konať a zverejním všetky doteraz utajované fakty. Už 8. apríla som jej tiež oznámil, že uverejním pravdu o jej duševnom stave, o nezadržateľných záchvatoch plaču, ktorý neutícha ani po konských dávkach antidepresív. Súhlasila.

Nasledujúce citácie sú prepisom nahrávky nášho rozhovoru zo spomínaného večera.

Hneď od začiatku som dal priechod svojim obavám: mám strach, že Liou Sia sa môže stať ďalšou zo „zmiznutých“; mám strach, že sa čínska vláda zachová rovnako ako minulý rok, keď oznámila, že Liou Siao-po a Liou Sia nechcú odísť z krajiny. Našťastie som vtedy mal od Liou Sia jej vlastnoručný list, ktorý dokazoval opak. Ten sa neskôr stal najvýznamnejším dôkazom, aby sa podarilo vyvrátiť túto manipulačnú lož. Trval som na tom, aby podala ďalšiu žiadosť o vycestovanie z krajiny, čo spočiatku tvrdošijne odmietala. Potom spanikárila a zahodila telefón. Chvíľu som čakal a zavolal znovu. V plači vykríkla:

„Nemecká ambasáda pozná moju situáciu. Celý svet ju pozná. Tak aký zmysel má tieto veci znovu a znovu spisovať?“

„Ale to, čomu čelíš, je veľmi mimoriadne… nemecká vláda v tej veci už dlho koná.“

„Nemám to odkiaľ poslať. Nemám ani mobil, ani počítač.“

„Dobre, dobre.“

„Vieš, že nič z toho nemáme, ale stále po mne chceš, aby som robila toto či tamto…“

„My tu…“

„Dobre, zajtra to napíšem a odovzdám. Ale teraz si to nahraj: som tak zúfalo naštvaná, že som tu pripravená zomrieť. Až budem mŕtva, bude od všetkého pokoj. Je jasné, že nemám k dispozícii takmer nič…“

„Hovorkyňa ministerstva zahraničia vravela, že disponuješ všetkými právami, ktoré zaručujú čínske zákony…“

„To všetko viem, nemusíš mi to opakovať. Nie som idiot.“

„Dobre. Poviem ti, aký je plán, áno? Až ťa sem dostaneme, zariadili sme ti dočasné bývanie v Literaturhause v Berlíne, kde môžeš istý čas zostať a zažiadať o štipendium v rámci jedného programu pre umelcov. Odvšadiaľ máme veľmi pozitívne reakcie a všetci sa zhodujú, že by to celé malo prebehnúť bez problémov.“

Ďalej som nemohol pokračovať – Liou Sia nedokázala utíšiť plač. Nahrávanie trvalo 16 minút a 30 sekúnd. Vystrihol som prvých sedem minút rozhovoru a do nahrávky plaču pustil klavírne sólo Dona, Dona. Cítil som, ako sa vo mne zdvihli vlny emócií. Keď som hudbu vypol, zakričal som „Liou Sia!“ Plač poľavil a ja som začul, ako vraví: „Po telefonáte s nemeckým veľvyslancom som sa začala baliť. Okamžite, nestrácala som čas – čo viac mám podľa teba robiť?“

Dona, Dona je židovská pieseň z obdobia druhej svetovej vojny, ktorú preslávila hra Esterke americko-židovského autora Aarona Zeitlina (a neskôr aj Joan Baezová – pozn. prekladateľa). Text piesne sa dá zhrnúť takto: k mäsiarovi vedú teliatko. Nad jeho hlavou poletuje lastovička. Teliatko si pomyslí: Kiežby som sa dokázalo premeniť na lastovičku s krídlami a uletieť – to by bolo krásne! Bohužiaľ, teliatko nie je lastovička.

Rovnako ako jej manžel Liou Siao-po, aj Liou Sia mala bytostný záujem o témy spojené s holokaustom. Dokonca vravievala, že cíti, že v minulom živote bola židovkou.

Dona, Dona sa stala symbolom genocídy: milióny židov a židoviek boli teliatkami, idúcimi na porážku, teliatkami odovzdanými svojmu osudu. Ľudia, prosím vás, Liou Sia je teraz piesňou Dona, Dona. Dovoľte mi vteliť jej vzlyky do nového textu.

Dona, Dona, dajte jej slobodu.

Dona, Dona, nahlas pre ňu zakričte.

Liao I-wu

V Berlíne, 30. apríla 2018, neskoro večer

Liou Siao-po (1955 – 2017) bol čínsky básnik, esejista, literárny kritik a predovšetkým disident; spoluautor dokumentu Charta 08 (po vzore československej Charty 77), ktorý vyzýva na dodržiavanie ľudských práv v Číne a ďalšie demokratické reformy. 8. decembra 2008, dva dni pred zverejnením dokumentu, bol zatknutý vo svojom byte, rok ho držali vo väzbe a následne ho odsúdili na jedenásť rokov žalára za údajné nabádanie k podvracaniu štátnej moci. V roku 2010 získal Nobelovu cenu mieru. Zomrel vo veku 61 rokov počas výkonu trestu, strážila ho polícia.

Liou Sia (1961) je čínska poetka, fotografka a manželka držiteľa Nobelovej ceny mieru a politického väzňa Liou Siao-poa. Vo svojom diele odhaľuje neoficiálnu čínsku realitu, podriadenú represiám a cenzúre. Od roku 2010 je Liou Sia držaná v nezákonnom domácom väzení. Jej fotografie boli v roku 2014 na skoršiu žiadosť Václava Havla vystavené v pražskom centre súčasného umenia DOX.

Liao I-wu (1957) je významný čínsky básnik, hudobník, reportér, disident, politický väzeň. Za šírenie básne Krviprelievanie, ktorú napísal bezprostredne po udalostiach na Námestí nebeského pokoja, bol na štyri roky uväznený. Vo väzení bol vystavený krutému zaobchádzaniu a mučeniu. V roku 2008 podpísal Chartu 08, ktorej spoluautorom bol jeho najlepší priateľ Liou Siao-po. V roku 2012 emigroval po dobrodružnej pešej ceste cez vietnamské hranice a potom sa usadil v Berlíne. Je držiteľom mnohých významných literárnych ocenení, napríklad Ceny súrodencov Schollových či Mierovej ceny nemeckých kníhkupcov. Na Slovensku mu Absynt vydal strhujúcu autobiografiu Pre jednu a sto piesní.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra, Svet

Teraz najčítanejšie