Denník N

Čo vám agentúry nepovedia o štúdiu v zahraničí

Univerzita v Oxforde. Ilustračné foto – Andrew Shiva/Wikimedia/cc
Univerzita v Oxforde. Ilustračné foto – Andrew Shiva/Wikimedia/cc

Skutočne prestížne univerzity s vysokou kvalitou vzdelávania nepotrebujú agentúry na to, aby prilákali študentov.

Autorka je členka občianskeho združenia Unimak,
ktoré spája viac ako 60 Slovákov a Čechov študujúcich v zahraničí.
Ich cieľom je nezištne a bez skrytých úmyslov pomáhať stredoškolákom
s prihláškami na kvalitné zahraničné univerzity. www.unimak.sk

Radka sa rozhodla skúsiť magisterský stupeň štúdia v Anglicku. Agentúra, u ktorej vyhľadala pomoc, si od nej vypýtala množstvo poplatkov za prihlášky na univerzity, o ktorých neskôr zistila, že patria medzi najhoršie v krajine. Nakoniec sa prihlásila inam, prišla však o veľa času a príležitosť vybrať si spomedzi naozaj kvalitných škôl. Uvedomuje si, že v tejto situácii nie je jediná – mnoho ľudí nevie, ako to v zahraničí chodí, spoliehajú sa na informácie získané od agentúr a ani im nenapadne, že si ich treba overiť.

Čoraz viac šikovných stredoškolákov zo Slovenska a Česka sa odhodláva na štúdium na vysokých školách v zahraničí. Ide o nielen čoraz populárnejšiu, ale aj dostupnejšiu možnosť pre ambicióznych mladých ľudí. Často sa však stane, že záujemcovia o štúdium v zahraničí nevedia, ako a odkiaľ získať informácie – či už o konkrétnych univerzitách, prijímacom procese alebo samotnom živote v danej krajine.

Mnoho z nich sa preto obracia na špecializované agentúry, ktoré okrem propagácie štúdia v zahraničí ponúkajú poradenstvo s prijímacím procesom, financovaním a podobne. Pre študentov, ktorí sú už dostatočne zaneprázdnení učením sa na maturitu či písaním bakalárskej alebo diplomovej práce, je lákavou možnosťou spojiť sa s agentúrou, ktorá zadarmo či za poplatok za nich vyrieši všetko, čo treba.

Nie je to však také jednoduché, ako to vyzerá.

Ako fungujú agentúry a poradenské centrá

Keď sa Šimon hlásil na univerzity v zahraničí cez agentúru, dostal dobré rady a nemusel si vypĺňať prihlášky sám, čo mu veľmi vyhovovalo. Z agentúrnej ponuky sa musel prihlásiť na minimálne dve, ale keďže ich úroveň považoval za biednu, vybral si v konečnom dôsledku podľa vlastnej preferencie. Problém nastal, keď si ním zvolená univerzita vypýtala vysvedčenie a certifikát z angličtiny – agentúra jej ich nemala právo poslať, pretože nemali s univerzitou uzatvorené partnerstvo.

Agentúrami najčastejšie propagovanou krajinou je Veľká Británia, kde je 130 vysokých škôl (k augustu 2017). Ak by ste sa však pozreli na webové stránky niektorých agentúr či poradenských centier, v ich ponuke je omnoho menej škôl, „odporúčaných“ je iba zopár. Ide totiž o vysoké školy, ktoré uzatvorili s agentúrami partnerstvo. Agentúra im pošle študentov, ktorí platia plné školné; univerzita potom časť prijatých peňazí využije na finančnú odmenu agentúre za jej služby – teda za to, že im poslali študentov.

V druhej najčastejšie odporúčanej krajine, Dánsku, sa síce školné neplatí (univerzity sú podobne ako u nás financované štátom), ale agentúry dostanú zaplatené aj napriek tomu. Ak sa študenti prihlásia cez agentúru, majú na jej partnerských univerzitách v podstate garantované miesto, často aj bez splnenia niektorých kritérií. Nejde teda o to, že by agentúry vedeli výrazne pomôcť študentom zlepšiť kvalitu prihlášok, motivačných listov a podobne – len to vedia dobre dohodnúť.

Študenti sa prihlásia, dostanú sa na školu, agentúra dostane zaplatené a môže sa na svojom webe chváliť vysokopercentnou úspešnosťou. Ide o výhodný obchod pre obe strany: agentúry nemajú núdzu o peniaze ani zákazníkov a univerzity na revanš získavajú zahraničných študentov, ktorí sú pre ne často zdrojom príjmov i prestíže.

Odhliadnuc od morálnej stránky je tento systém problematický aj vo vzťahu k samotným univerzitám, ktoré s agentúrami partnerstvá uzatvárajú. Je pochopiteľné, že skutočne prestížne univerzity s vysokou kvalitou vzdelávania nepotrebujú agentúry na to, aby prilákali študentov. Na svete existuje naozaj mnoho kvalitných vysokých škôl – tie, s ktorými tieto agentúry spolupracujú, však medzi ne väčšinou nepatria.

Ako spoznať kvalitnú univerzitu?

Monika sa po prezentácii agentúry na jej strednej škole rozhodla ísť študovať do zahraničia. Agentúra jej veľmi pomohla s prihláškou na školu, za čo im dodnes vďačí. Nepríjemné prekvapenie však nastalo, keď zistila, že inštitúcia, ktorú navštevuje, nie je v skutočnosti univerzitou – zamestnávatelia ju neberú vážne, na Slovensku ju považujú za ekvivalent strednej školy. Školu neskôr zmenila a dnes je v zahraničí spokojná – skúsenosť s agentúrou však považuje za negatívnu.

Každá dobrá univerzita by mala čo najlepšie spĺňať určité kritériá – dobrú kvalitu výučby, vysokú zamestnanosť absolventov po ukončení štúdia, spokojnosť študentov a podobne. Na základe spomínaných kritérií sa univerzity zoraďujú v rebríčkoch napríklad denníka Guardian (Veľká Británia) alebo Times Higher Education (celosvetovo). Univerzity v ponuke agentúr sa vo väčšine prípadov v rebríčkoch umiestňujú veľmi nízko alebo dokonca vôbec – čo znamená, že sú na horšej úrovni ako napríklad Masarykova univerzita v Brne či bratislavská Univerzita Komenského. V USA patria najprestížnejšie univerzity do skupiny tzv. Ivy League, vo Veľkej Británii je ekvivalentom Russell Group. Školy, ktoré spĺňajú kritériá na zaradenie do týchto skupín, sa spravidla vyznačujú kvalitným výskumom a vysokým akademickým štandardom, ktorý si musia udržať.

Okrem umiestnenia v rebríčkoch a možného zaradenia univerzity do Ivy League alebo Russell Group je dobré prihliadať aj na to, akému percentu uchádzačov škola ponúkne miesto, akú dlhú existenciu má za sebou a aké má vo svete meno. (Napríklad Aberystwyth University, ktorá je v ponuke nejednej z agentúr, ponúkne každoročne miesto až 98,3 percenta uchádzačov. Na porovnanie, svetoznáma Oxfordská univerzita ponúkne miesto iba pre 24,7 percenta.)

Školné na jeden rok bakalárskeho štúdia vo Veľkej Británii momentálne študentov vyjde v prepočte na takmer 11-tisíc eur; na tri roky bakalárskeho štúdia teda ide o skutočne veľkú investíciu. Aj v krajinách s nižším (Holandsko) či žiadnym (Dánsko, Škótsko) školným študenti minú značné množstvo peňazí na ubytovanie, život a letenky. Táto investícia sa oplatí iba v prípade, že získajú v zahraničí naozaj kvalitné vzdelanie a nádejné vyhliadky do budúcnosti. Pri návšteve škôl z obmedzenej ponuky vypočítavých agentúr je táto situácia vo väčšine prípadov, bohužiaľ, nepravdepodobná.

Informácie sa dajú získať aj inde

Ak sa študent hlási na vysoké školy v zahraničí, zároveň sa vo veku približne osemnástich rokov rozhodne osamostatniť od rodičov a odsťahovať zo stabilného zázemia rodnej krajiny. Od tohto rozhodnutia sa bude neskôr odvíjať celý zvyšok jeho života. Ak sa na univerzitu v zahraničí aj dostane, bude potrebovať určitú úroveň samostatnosti, ktorá sa osvedčí pri vybavovaní všemožných formalít aj pri každodennom živote v novom prostredí. Hoci je lákavé a zdanlivo jednoduchšie požiadať o pomoc agentúru, má väčší zmysel získať informácie o školách a štúdiu aspoň sčasti samostatne.

Prípadné problémy či otázky je často najlepšie riešiť priamo s univerzitou, ktorá má na to kvalifikovaných ľudí a vyhradené prostriedky – často teda pomôže lepšie ako agentúra. Orientovať sa na informácie priamo od školy, kde sa študent chystá stráviť najbližšie minimálne tri roky, je jednoznačne rozumným riešením. Školy vedia študentom pomôcť nielen s technickými záležitosťami (akými sú napríklad ubytovanie, preprava či založenie bankového účtu), ale ich aj zoznámiť s univerzitným prostredím či poradiť im, ako najlepšie zvládnuť kultúrne rozdiely a výzvy v novej krajine.

Okrem toho by sa mal každý budúci študent snažiť získať o danej škole čo najviac informácií – či už z dôveryhodných mediálnych zdrojov, alebo priamo od jej (bývalých) študentov. Vypýtať si na študentov kontakt od univerzity či pridať sa do facebookových skupín – napríklad pre budúcich prvákov alebo členov českých a slovenských spolkov na daných univerzitách – je naozaj jednoduché.

Na záver

Agentúram ide primárne o partnerstvá a zisk, chýba im individuálny prístup k jednotlivým študentom. Tí sú preto často ukrátení o rôzne príležitosti – lepšie školy, štipendiá, granty, ponuky.

Je pravda, že prijímací proces môže byť časovo náročný a vyžaduje si určité množstvo snahy. Správne sa rozhodnúť, na akú vysokú školu sa vybrať po maturite, si vyžaduje nesmierne množstvo rešeršovania, kritického myslenia a zvažovania všetkých existujúcich možností. Preto je úplne pochopiteľné, že to niektorých študentov odradí.

Pokojne môžete napísať agentúre, vybrať si jednu z jej partnerských univerzít a prejsť štandardizovaným procesom, kde za vás väčšinu prihlášky vyplní niekto iný. Ak sa však rozhodnete ísť študovať do zahraničia: tú školu vychodíte vy, nie zamestnanec agentúry. Je to na vás a je to o vás. Kvalifikovaná pomoc od ľudí, ktorí majú viac informácií a väčšie skúsenosti, vie vždy pomôcť. Od agentúry, ktorej namiesto jazykového certifikátu postačí jej vlastný anglický test a ktorá láka na štúdium v zahraničí bez prijímacej skúšky, ju však radšej neočakávajte.

Teraz najčítanejšie