Denník N

Únia nie je dojná krava

Členstvo v Únii je životným záujmom Slovenskej republiky. Dôvodom však nie sú eurofondy, ale civilizačné zakotvenie krajiny na Západe.

Ondrej Dostál je predseda OKS a poslanec NR SR
Ivan Kuhn je podpredseda OKS a zástupca OKS v Rade Aliancie konzervatívcov a reformistov v Európe (ACRE)

Mnoho ľudí na Slovensku, najmä politikov, sa na Európsku úniu pozerá hlavne ako na dojnú kravu. Prichádzajú odtiaľ peniaze. Dostávame viac, ako prispievame. Preto je výhodné byť v Európskej únii. Tento prístup je pomýlený a z dlhodobého hľadiska môže byť nebezpečný. Členstvo v Únii je pre Slovensko životne dôležité. Dôvodom však nie sú eurofondy.

Minulý týždeň Európska komisia zverejnila návrh rozpočtu EÚ na ďalšiu sedemročnicu (2021 – 2027). Únia bude po brexite menšia. Namiesto 28 krajín s 512 miliónmi obyvateľov ju už bude tvoriť len 27 krajín so 446 miliónmi obyvateľov. Keďže Veľká Británia je (napriek rabatu, ktorý si vyrokovala) čistým prispievateľom, dokonca druhým najväčším po Nemecku, jej odchodom príde rozpočet EÚ v čistom zhruba o 15 miliárd eur.

Väčší rozpočet pre menšiu Úniu

Reagovať možno v zásade dvoma spôsobmi. Zakryť sa len takou veľkou perinou, akú mám k dispozícii, alebo si kúpiť väčšiu. Teda pre menšiu Úniu s menšími zdrojmi naplánovať primerane nižší rozpočet alebo ho zachovať v nezmenenej veľkosti a dieru po odchode Británie zaplátať vyššími príspevkami zostávajúcich členských štátov, prípadne priamo zdanením jej obyvateľov. Slovenský pohľad na Úniu ako dojnú kravu, samozrejme, preferuje druhú možnosť. Len aby sme, preboha, nedostali menej z eurofondov! To radšej viac prispejeme a nech viac prispejú aj všetci ostatní.

Európska komisia má, žiaľ, rovnaký pohľad. Hoci z iných dôvodov. Únia síce môže byť menšia, ale jej rozpočet v žiadnom prípade. A tak pre menšiu Úniu navrhuje vyšší rozpočet. Na obdobie rokov 2014 – 2020 bol plánovaný rozpočet EÚ vo výške 960 miliárd eur, ale na ďalšie sedemročné obdobie sa plánuje vo výške 1 279 miliárd eur. Teda o Britániu menšia Únia má mať o 319 miliárd vyšší rozpočet. Komisia plánuje presmerovať niektoré doterajšie príjmy členských krajín priamo do rozpočtu Únie (platby za uhlíkové emisie) či dokonca zaviesť nové dane (daň na nerecyklovateľné plasty).

Malé kroky dobrým smerom

Kým celková výška rozpočtu je problém, jeho uvažovaná štruktúra obsahuje aj viaceré pozitívne body. K takým patrí napríklad navrhované zníženie objemu financií na spoločnú poľnohospodársku politiku o päť percent či na kohéznu politiku o sedem percent a, naopak, väčší dôraz na obranu, na ochranu vonkajších hraníc EÚ či na vyrovnanie sa s dôsledkami migračnej krízy.

Hoci aj tu by zmeny mohli byť razantnejšie. Ako sme sa mohli presvedčiť v uplynulých týždňoch, priame platby do poľnohospodárstva na Slovensku často neslúžia na podporu skutočných farmárov, ale sú zdrojom ľahkého zisku pre tých, ktorí obrábanie pôdy iba predstierajú.

No ak si aj odmyslíme tento špecifický slovenský kontext, zníženie výdavkov EÚ na spoločnú poľnohospodársku politiku by malo byť oveľa výraznejšie. Optimálne by bolo ich úplne zrušiť, čím by sa ušetrilo 40 percent z doterajších výdavkov rozpočtu EÚ. Aj poľnohospodárstvo, podobne ako iné oblasti ekonomiky, potrebuje menej dotácií a regulácií a viac konkurencie a otvoreného trhu.

Nie je to o eurofondoch

Členstvo v Únii je životným záujmom Slovenskej republiky. Dôvodom však nie sú eurofondy, ale civilizačné zakotvenie krajiny na Západe (spolu s členstvom v NATO) a spoločný európsky trh založený na štyroch základných slobodách – voľnom pohybe tovaru, služieb, kapitálu a osôb. Možnosť nakupovať a predávať, podnikať, obchodovať, vzájomne si konkurovať, pracovať, študovať a cestovať v ostatných členských štátoch.

Vnímanie Únie len optikou európskych peňazí smerujúcich na Slovensko je vážnou hrozbou pre európsku budúcnosť krajiny, pretože môže u verejnosti dramaticky oslabiť podporu členstva v Únii v okamihu, keď sa Slovensko zmení z čistého príjemcu na čistého prispievateľa.

Zodpovedná politická reprezentácia krajiny by na to mala myslieť aj pri rokovaniach o budúcom rozpočte Únie. Nemala by sa na ňu pozerať ako na dojnú kravu, ale klásť väčší dôraz na efektívne a zmysluplné využívanie jej zdrojov než na množstvo prostriedkov, ktoré Slovensko z rozpočtu Únie získa.

Zodpovedná európska politika

Byť za štíhlejší rozpočet pre menšiu Úniu a snažiť sa o výraznejšiu zmenu v štruktúre jeho výdavkov tak, aby nešlo len o mechanické prerozdeľovanie od bohatších krajín k chudobnejším, ale o financovanie spoločných potrieb, nie je prejavom protieurópskeho postoja, ale vecou zodpovednosti. A okrem iného aj príznakom toho, že rozpočet Únie neberieme ako externú peňaženku, z ktorej si chceme utrhnúť čo najviac, ale ako náš vlastný rozpočet, do ktorého sa má premietnuť naše vlastné videnie sveta.

Ak sme za rozpočtovú zodpovednosť, šetrenie verejných zdrojov a znižovanie prerozdeľovania vnútri štátu, mali by sme sa o to isté snažiť aj na úrovni EÚ.

Politici píšu

Teraz najčítanejšie