Denník N

Izraelský spisovateľ David Grossman: Keď vám zomrie syn, nemôžete už nič považovať za samozrejmé

Izraelský spisovateľ David Grossman. Foto – Vladimír Šímíček
Izraelský spisovateľ David Grossman. Foto – Vladimír Šímíček

Literárny festival BRaK a vydavateľstvo Artforum dostali do Bratislavy jedného z najuznávanejších izraelských spisovateľov. Povedal nám svoj obľúbený vtip o tom, ako vojde kôň do baru.

S legendárnym izraelským spisovateľom Davidom Grossmanom sme sa rozprávali o tom: 

  • ako 9-ročný chlapec naplno rozbehol svoju kariéru a čo s tým mal spoločné Šolom Alejchem
  • prečo čítanie môže deťom zmeniť život
  • ako ťažko sa mu písala kniha, keď v libanonskej vojne zomrel jeho syn Uri
  • ako dostal nápad, že svoju poslednú knihu napíše v štýle stand-up komédie, ktorá však vôbec nie je vtipná
  • čo si myslí o jadrovej dohode s Iránom
  • prečo Izrael stále nepovažuje za domov, ale pripadá mu ako pevnosť 
  • v čom izraelský premiér robí osudovú chybu

Dopočul som sa, že ste si v Bratislave vypýtali aj čas na písanie svojej novej knihy – smiem sa spýtať, aké s ňou máte plány?

Opýtať sa môžete, ale nič vám nepoviem. (smiech) Píšem novú knihu a mám tú situáciu veľmi rád. Keď píšem, mám zrazu viac energie, viac pozorujem a som ostražitejší. Keď nepíšem, cítim sa, akoby som spal.

Ste na seba prísny, keď píšete?

Je to vášeň, nie je to o disciplíne. Práveže sa musím často zastaviť pri písaní a nie naopak – nútiť sa do písania. Samozrejme, doma máme veľmi striktnú rutinu. Každé ráno sa budíme o trištvrte na šesť, keď je ešte vonku prítmie, a prechádzame sa s kamarátmi štyri kilometre. Okolo ôsmej ráno začínam písať. Píšem aj popoludní, ale najaktívnejší som ráno. Vtedy som izolovaný, žiadny telefón, fax či email. Vôbec nič.

Môžete nám aspoň naznačiť, či sa román bude odohrávať v Izraeli?

Zrejme bude v Izraeli a ešte ďalších miestach.

Možno vás v niečom inšpiruje aj Bratislava – ste tu prvý raz?

Áno, a je to veľmi krásne mesto.

Vaša mama sa narodila v Palestíne, váš otec tam prišiel ako dieťa z Poľska. Hovoril vám o strednej Európe?

Hovoril o svojom detstve, ako prišiel do Palestíny v roku 1933, mal vtedy deväť rokov. Na začiatku veľmi nerozprával o svojich detských rokoch. Izrael bol v 40., 50. a 60. rokoch novonarodeným štátom, ktorý sa skutočne zrodil z popola šoa. Nie je to klišé. Ľudia sa orientovali na budúcnosť, nechceli sa pozerať do minulosti, pretože tá predstavovala bolesť, žiaľ, perzekúcie a poníženie. Budovali národ, priemysel, agrikultúru, jazyk, armádu aj kultúru. Všetko stavali s pomyslením na budúcnosť. Neskôr mi otec začal rozprávať svoje príbehy z detstva, ale možno ešte lepšie urobil, keď mi dal čítať knihy o Židoch v diaspóre v strednej a vo východnej Európe. Boli to knihy od Šoloma Alejchema.

A pri ňom sa aj začala vaša kariéra. Ako deväťročný ste vyhrali rozhlasovú vedomostnú súťaž o tomto židovskom autorovi, ktorý písal v jidiš. Vedeli ste dokonca viac ako vážení profesori, no do finále vás nepustili – prečo? Báli sa, že deväťročné dieťa zahanbí dospelých?

Nepustili ma s odôvodnením, že to nie je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Jadrová dohoda s Iránom

Rozhovory

Teraz najčítanejšie