Denník N

Izrael je startupová veľmoc, no z úspechu profitujú len vyvolení

Ilustračné foto – TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Izrael sa označuje za startupovú veľmoc. Nadšenci tohto fenoménu skúmajú, čo je také špeciálne na mladých, dravých, o sebe nepochybujúcich Izraelčanoch, ktorí vedia vymyslieť a hlavne speňažiť stále nové produkty a aplikácie.

Startupy sa pravidelne objavujú v rebríčkoch, kde malý, nepriateľmi obklopený Izrael predčí oveľa väčšie, aj z bezpečnostného hľadiska stabilnejšie krajiny.

Izraelčania však majú pocit, že startupy a ich majitelia im nedávajú dosť, či lepšie, že nerobia dosť pre spoločné blaho. Je tento pocit oprávnený alebo sa len menej úspešní či šťastní „vyvršujú“ na startupistoch?

Sen o startupistovi v rodine

Pred dvadsiatimi rokmi si izraelskí rodičia želali, aby ich deti boli lekármi či právnikmi. Teraz snívajú o tom, že ich potomkovia skončia v startupe.

Vyberajú si školy, kde sa bazíruje na matematike, technológiách, prírodných vedách. Mať startup je momentálne v Izraeli znakom spoločenskej prestíže. Okolo ich majiteľov sa šíri vôňa peňazí, úspechu a drajvu.

Málokedy však rodičia svojim deťom prezradia aj to, že na jeden úspešný startup pripadá x neúspešných projektov (ročne vznikne asi tisícka, o drvivej väčšine z nich nikto zo širšieho publika nikdy ani nebude počuť) a že nie každý sa stane milionárom.

Mimochodom, výchova, ktorá neráta s tým, že dieťa by mohlo zlyhať a že všetko, na čo siahne, sa premení na zlato, sa v Izraeli považuje za jeden z hlavných dôvodov úspechu startupov.

Start up Nation

Dan Senor a Saul Singer vydali bestseller Start up Nation, v ktorom opísali, aké spoločenské pomery aj povahové vlastnosti Izraelčanov stoja za faktom, že Izrael má niekoľko startupových rekordov aj najviac spoločností zapísaných v akciovej burze NASDAQ mimo amerických.

Spomenuli povinnú vojenskú službu, investície do vedy, pracovitosť a nepoddajnosť imigrantských rodín, ale aj izraelskú chucpu. Vo svojej až aktivisticky pozitívne naladenej knihe však už menej hovorili o ďalšej izraelskej vlastnosti, a tou je netrpezlivosť.

Bežci na krátke trate

Ak je chucpa kľúčom k úspechu izraelských startupov, tak potom netrpezlivosť je jeho tienistou stránkou.

Príliš veľa startupov ich zakladatelia predajú, ešte skôr než stihnú dospieť, pretransformovať sa na väčšiu spoločnosť, zamestnať viac ľudí. Znamená to, že z predaja za pár miliónov, možno desiatok miliónov sa potešia hlavne zakladatelia a v lepšom prípade aj daňový úrad, teda štát.

Firmu kúpi zahraničný investor a z Izraela odíde. Spoločenský úžitok je teda veľmi obmedzený.

Startupy generujú nápady, ale menej už pracovné miesta. V startupoch pracovalo okolo desať percent ľudí na pracovnom trhu, v posledných rokoch číslo kleslo ešte o dve percentá. Je to brandža pre pár vyvolených, a to je v tradične rovnostárskom Izraeli problém. Ľudia majú pocit, že niektorí dostávajú príliš veľa na úkor iných, že sú sebeckí, málo vlasteneckí.

Zvaľovať však vinu za rastúcu nerovnosť medzi bohatými a chudobnými (rozdiel medzi najbohatšími a najchudobnejšími je v Izraeli jeden z najväčších z krajín OECD) na startupy nie je celkom korektné.

V izraelskej ekonomike sú tým progresívnejším prvkom a nikdy nešlo o masové odvetvie. Týždenník The Economist napísal, že dôvodom, prečo sú v Izraeli asi o dvadsať percent vyššie ceny základných tovarov ako v západnom svete, sú skôr nepružné, zadlžené konglomeráty, malá konkurencia a bohatstvo sústredené v rukách niekoľkých rodín.

„Na startupy sa však ľahko ukazuje prstom. Takmer každý týždeň je v správach informácia o tom, že niekto predal svoj startup. Pre bežného človeka je to ohromujúca suma, ale treba povedať, že z globálneho hľadiska smiešna. V tomto sektore sa robia oveľa väčšie transakcie. Izraelské startupy sa predávajú často, ale za nižšie sumy,“ vysvetľuje Dan Azarchin, ktorý pracoval pre niekoľko startupov. Dnes je vývojárom v medzinárodnej firme s tisíckami zamestnancov po celom svete.

Pred pár rokmi si za predaj podielu v jednom startupe kúpil priestranný byt a odložil si peniaze na vzdelanie svojich detí.

„Bývam v rovnakej štvrti ako mnohí štátni zamestnanci či lekári. Majú rovnaký byt ako ja, ale trápia sa s hypotékou a na konci mesiaca sú pravidelne v mínuse. Jasné, že sú frustrovaní a uvažujú napríklad o vysťahovaní sa do Európy,“ hovorí.

Na otázku, prečo svoj podiel predal, odpovedá: „Mal som necelých tridsať rokov, zakladal som si rodinu a, pravdupovediac, som sa aj zľakol budúcnosti. Zrazu sme začali operovať s obrovskými číslami, každý deň do firmy chodili nejakí právnici z amerických firiem a dávali nám neskutočné ponuky. Lapili ma. Asi som bežec na krátke trate.“

Startupy chudobu nevyriešia

V Izraeli, kde podľa výročnej správy Národnej poisťovne (obdoba našej Sociálnej poisťovne) rastie chudoba a za chudobné sa považuje jedno z troch detí, sú startupy akýmsi svetlom. Pre mnohých nedosiahnuteľným, už aj preto, že niektoré sektory izraelskej spoločnosti vo svojich školách deťom neposkytujú ani základnú počítačovú gramotnosť alebo ich nevedia nadchnúť pre vedu.

Je tiež jasné, že nie každý má talent, odvahu a podporu na to, aby mohol založiť startup. Rovnako je však zrejmé aj to, že bez hlbších reforiem izraelskej ekonomiky krajinu startupy nezachránia.

Frustrácia Izraelčanov z ich životnej úrovne rastie. V roku 2011 prišli sociálne protesty, marcové parlamentné voľby budú aj o tejto téme. Startupom sa však stále darí. Ich hlavnou devízou sú ľudia. Neúnavní, aj keď netrpezliví. Tak ako startupy pochopili, ako nalákať investorov, zrejme sa naučia aj to, ako zbrklo nereagovať na volanie investorov.

Namiesto populizmu reformy

Keď prednedávnom opozičný líder, vodca labouristov Jicchak Herzog na výročnej konferencii podnikateľov v komunikačných a informačných technológiách povedal, že startupy by za peniaze utŕžené za svoje predaje mali pomôcť chudobným, v publiku sa objavilo niekoľko šokovaných tvárí aj nepríjemného okúňania.

Podnikatelia, ktorí si myslia, že vláda im skôr veci komplikuje, ako im pomáha, to nepočúvali s nadšením. Aj preto, že sú medzi nimi takí, čo pomáhajú. Riešiť všetkých však nemôžu, hlavne ak vláda stále nenabrala odvahu na reformy.

Ako sa pred zhruba dvadsiatimi piatimi rokmi začal Izrael zbavovať socialistických vízií v ekonomike, tak sa bude musieť teraz zbaviť hrubých nedokonalostí súčasného systému. Startupy môžu ukázať cestu, ako byť efektívnejší. Problémy chudoby a ekonomickej a sociálnej periférie však neodstránia.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie