Denník N

Aký zmysel má Eurovízia pre Slovensko?

Izraelčanka Netta. Foto - Eurovision.tv
Izraelčanka Netta. Foto – Eurovision.tv

V televíznej pesničkovej súťaži v posledných rokoch opäť začína bodovať pôvodná tvorba.

V roku 1956 sa v televíznych prijímačoch siedmich krajín západnej Európy rozoznela pompézna baroková skladba Te Deum, oznamujúca začiatok prvého ročníka Veľkej ceny Eurovízie. Len málokto mohol vtedy tušiť, že táto hudobná súťaž prežije šesť dekád neprerušeného vysielania, pád železnej opony, radikálne zvýšenie počtu súťažných krajín a stane sa najstaršou a najväčšou medzinárodnou hudobnou súťažou na starom kontinente. V sobotu sa v portugalskom Lisabone uskutočnil už 63. ročník. Hudobného kolosu s cenovkou 25 miliónov eur sa zúčastnilo 43 krajín. Víťazom sa už štvrtýkrát v histórii stal Izrael, ktorý reprezentovala speváčka Netta s psychedelicky popovou piesňou Toy. Text bol inšpirovaný medzinárodnou kampaňou proti sexuálnemu obťažovaniu žien #metoo.

Pod vznik Eurovízie sa podpísala túžba podporiť zbližovanie rozhnevaných a vojnou zničených európskych krajín prostredníctvom kultúrnej výmeny a spoločnej televíznej zábavy. V prvom vydaní sa tak stretli zástupcovia znepriatelených táborov z 2. svetovej vojny. Súťaž sa stala okamžitým diváckym úspechom a bola oslavovaná ako technický zázrak doby. Predbehla totiž satelitné vysielanie a do zúčastnených krajín sa šírila prostredníctvom pozemných rádiových vysielačov.

Z víťazných skladieb sa okamžite stali celoeurópske hity, ktoré sa dostali aj za železnú oponu, aj keď často len vo forme prevzatých melódií a preložených textov. V podaní Ivana Krajíčka napríklad na Slovensko prenikla skladba Svetová sláva (v origináli Celebrations z Eurovízie 1968) a Tatiana Hubinská naspievala skladbu Ako malý psík (originál Puppet on a String vyhral Eurovíziu 1967). V tomto období bola Eurovízia stelesnením európskej kultúrnej výmeny – všetky skladby boli napísané v domovských krajinách, smeli byť odspievané výlučne v národných jazykoch a každý účastník si na súťaž dokonca priviezol vlastného orchestrálneho dirigenta.

Zaručene „eurovízne“ skladby

Pád železnej opony predstavoval pre Eurovíziu obrovský skok – do súťaže sa postupne prihlásili všetky bývalé komunistické krajiny vrátane Ruska či Slovenska, ktoré na Eurovízii debutovalo v roku 1994.

Krajiny novej Európy účasť brali ako možnosť zviditeľniť sa a potvrdiť svoje proeurópske smerovanie. Ich skladby tak nie vždy

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra

Teraz najčítanejšie