Denník N

Komenského všenápravný projekt je dobovou utópiou, filozof chcel regulovať cestovanie, vzťahy či knihy

Na archívnej snímke podobizeň Jana Amosa Komenského z roku 1642. Foto – TASR

V novom osvietenom veku by sa zničili škodlivé knihy a vyradili sa tie neužitočné. „Ak bude chcieť niekto napísať novú knihu, bude mu to dovolené len za predpokladu, že prispeje úplne novým poznatkom,“ píše český historik o Komenského predstavách.

Jan Amos Komenský bol mimoriadny filozof európskeho významu, no jeho miesto je v 17. storočí a súčasný trend, keď sa z neho robí vizionár európskej integrácie či predchodca vzniku Spojených národov, je prehnaný, vraví český historik filozofie Jan Čížek.

„Medzi Komenským a OSN či európskou integráciou nevidím ideovú nadväznosť,“ vraví v rozhovore pre Denník N Čížek. Myšlienka jednej politiky, jednej filozofie a jedného náboženstva, ako o nej hovoril Komenský, protirečí moderným princípom plurality, dodáva český historik filozofie.

„OSN alebo Európska únia sa usilujú o zlepšenie podmienok na život na tomto svete, zatiaľ čo Komenský sa snažil ísť v ústrety druhému Kristovmu príchodu, lebo horlivo očakával, že Syn Boží čoskoro príde,“ zdôraznil ďalšiu odlišnosť český historik.

Odborník pôsobí na Katedre filozofie Ostravskej univerzity a minulý rok mu vyšla kniha Komenský a Bacon: Dvě raně novověké cesty k obnově vědění, v ktorej sa – okrem iného – pozastavuje nad názormi súčasných interpretov, podľa ktorých bol Komenský natoľko pokrokový, že „pripravil ideové predpoklady evolučnej teórie“, bol predchodcom ekologickej filozofie či dokonca webových stránok.

Ako Jára Cimrman

Čížek však upozorňuje, že takýmto spôsobom sa z Komenského robí akýsi Jára Cimrman, vynálezca a predchodca úplne všetkého. „Ak ho chceme vidieť ako mysliteľa pre 21. storočie, musíme pracovať veľmi selektívne a vyberať si len hrozienka, lebo negatívnych aspektov je – z pohľadu dneška – v jeho diele pomerne dosť,“ vraví český historik filozofie.

Komenského tvorbu neodsudzuje, naopak, prisudzuje jej veľký význam, no zdôrazňuje, že ak ju chceme pochopiť v celej jej košatosti, musíme ju zasadiť do 17. storočia, kam patrí.

Potom uvidíme, že Komenského všenápravný projekt je dobovou utópiou, z dnešného pohľadu ťažko akceptovateľnou. Ranonovoveký filozof „hovoril o prísnej hierarchizácii spoločnosti, cenzúre, písal o eugenických tendenciách alebo regulácii sexuálnych vzťahov. Chcel zakázať úžeru, krčmy, žonglérov a potulných umelcov“. Ide len o drobný zoznam požiadaviek spojených s Komenského víziou radikálnej premeny spoločnosti.

Čížek vo svojej knihe dodáva, že Komenský nechcel, aby sa v štáte trpeli ľudia, ktorí nepracujú. „V štáte nemožno trpieť ani žobrákov (mendicos) a Rómov (Ziganos). Zakázané musia byť aj necudné kresby, svetské (mundanus; profanus) piesne, rozprávky a svetácke knihy vôbec.“ 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie