Za báseň o masakri skončil v čínskom pekle. Strácal som chuť žiť, keď ma mučili aj spoluväzni, hovorí básnik Liao I-wu
Liao I-wu sa v júni 1989, keď režim zabil množstvo protestujúcich ľudí na pekinskom námestí Tchien-an-men, rozhodol premeniť svoj hnev na protestnú báseň Masaker. Keď sa začala šíriť aj na nahrávkach, bolo jasné, že skončí vo väzení.
Čínsky básnik Laio I-wu prišiel na literárny festival BRaK predstaviť svoju autobiografickú knihu Pre jednu a sto piesní, v ktorej opisuje, ako sa po jednej básni o masakri na Námestí nebeského pokoja v Pekingu v roku 1989 dostal do väzenia. Knihu musel písať na trikrát, prvé dve verzie mu zhabal komunistický režim.
Po masakre na Námestí nebeského pokoja vás v roku 1990 zatkli spolu s priateľmi a manželkou a vy sám ste boli odsúdený a poslaný na niekoľko rokov do väzenia pre jedinú báseň. Prečo taký prísny trest?
V to ráno, keď na Námestí nebeského pokoja prišlo k masakru, som tam predniesol viac než desať úryvkov z vopred pripravenej básne Masaker, okrem toho som vyrobil nahrávky básne na kazetách a rozoslal som ich do viac než dvadsiatich miest, čo sa v tom čase považovalo za mimoriadne závažný „zločin“. Následne som si bol vedomý, že za takéto správanie si v krajine, kde vládne diktatúra, „trest zaslúžim“.
Ani po takmer troch desaťročiach odvtedy čínsky režim stále nedokáže prehovoriť o tom, čo sa tam dialo. Prečo?
Ide o hlbokú historickú ranu. Hoci prešlo už 29 rokov, mnoho ľudí stále nedokáže zabudnúť – najmä tí, ktorí vtedy prišli o svojich blízkych. Je preto pochopiteľné, že čínska vláda fakty popiera. Pretože keď sa jedného dňa otázky spojené s touto ranou z minulosti znovu otvoria, mohlo by to byť pre politickú stabilitu štátu, v ktorom vládne diktatúra, nebezpečné.
Ako si vy spomínate na tieto dni?
Sedel som vo väzení,
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.