Kiska už nebude kandidovať za prezidenta, z politiky však neodíde

Andrej Kiska naznačil, že chce v politike pokračovať aj po jari 2019, keď sa mu skončí prezidentský mandát. Doplnené o reakcie o 14:10.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Andrej Kiska nebude na jar 2019 kandidovať za prezidenta. Oznámil to desať mesiacov pred prezidentskými voľbami. Koniec prezidentskej kariéry vysvetlil rodinnými dôvodmi aj zmenami v slovenskej politike, ktoré nastali po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej aj po výmene premiéra.

„Na moje rozhodnutie vplývalo viacero okolností. Nikdy som sa netajil tým, že rodinný život je pre mňa dôležitý. V uplynulom roku sme v rodine zažili šťastné aj tragické udalosti. Oboje mi pripomenulo, že čas strávený s rodinou je nenahraditeľný. Ak má mať život zmysel, nemôžeme ich odsúvať,“ povedal.

Kiskovo rozhodnutie však silne ovplyvnilo niečo oveľa zásadnejšie a nečakané. „Nepresvedčivá a pritom arogantná reakcia vlády na vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vyvolala najväčšiu krízu dôvery v štát v histórii moderného Slovenska. Práve preto som považoval za správne ísť na hranu úlohy prezidenta v našom ústavnom systéme. Nikdy som nevolal po posilnení právomocí prezidenta, ale nikdy som si ani nemyslel, že raz ich budem musieť použiť spôsobom, akým som to robil pri ústavných sudcoch alebo pri rekonštrukcii vlády,“ dodal.

Zároveň však oznámil, že s politikou na jar budúceho roka definitívne neskončí. Naznačil, že chce pomôcť k zmenám politiky a k spájaniu ľudí, ktorí by chceli vládnuť slušne a zodpovedne. Viac vraj prezradí po komunálnych voľbách, ktoré budú v prvej polovici novembra.

„Na začiatok novej, lepšej éry nestačí iba zmena vlády. Slovensko potrebuje aj zmenu vládnutia. Cítim osobnú zodpovednosť za to, aby som k takejto zmene pomohol. Politický zápas, ktorý som začal v roku 2014, nepovažujem za skončený. Budem premýšľať, ako najlepšie využiť autoritu a dôveru veľkej časti verejnosti, aby som aj po ukončení svojho pôsobenia v úrade prezidenta pomohol k začiatku novej éry na Slovensku,“ vyhlásil Kiska.

Z vyjadrení Andreja Kisku nie je jasné, o aký druh pomoci slovenskej politike má ísť. Jeho slová nevylučujú pomoc priamo novej politickej strane, ani politickej platforme, ktorá by nemala podobu strany či hnutia, čo sa chce priamo zapojiť do parlamentných volieb v roku 2020.

Kiska povedal, že chce „spojiť tých, ktorí sú nielen ochotní, ale aj schopní vládnuť zodpovedne a slušne“.

„Nebudem zakladať politickú stranu, nebudem kandidovať do parlamentu a, pravdaže, vôbec neuvažujem o funkcii premiéra,“ hovoril Kiska ešte 12. apríla minulého roka. To, či bude kandidovať „ako nezávislý, nestranícky kandidát na prezidenta“, vtedy sľuboval oznámiť najneskôr do konca septembra tohto roka.

Rozhodnutie Andreja Kisku neísť do prezidentských volieb zrejme ukončí vyčkávanie opozície postaviť kandidátov do prezidentských volieb.

Len hodinu po Kiskovom oznámení oficiálne ohlásil svoju kandidatúru Robert Mistrík, vedec a zakladajúci člen SaS, ktorý sa v roku 2012 stiahol z politiky. Na Facebooku napísal, že bude nestranícky kandidát a podrobnosti oznámi v júni. O Mistríkovi sa už vo februári hovorilo ako o potenciálnom kandidátovi SaS.

Oznámenie, že Kiska nebude kandidovať, by mohlo urýchliť aj rozhodnutie Smeru, SNS či Mosta-Híd, ktorí tiež svojich kandidátov ešte nepredstavili.

Denník N si dal agentúrou Focus zmerať, koho by ľudia volili, keby Kiska nekandidoval. Najväčšie šance by mala Iveta Radičová (13,9 percenta), Andrej Danko (12,1) a Veronika Remišová (7,8 percenta). Radičová kandidovať nechce, Igor Matovič však hovoril, že ju chce prehovárať.

Kiskova pomoc môže zmeniť politiku

Kiskova pomoc pri spájaní ľudí v politike môže mať veľký vplyv na celú politickú scénu. Je totiž populárny a svojich priaznivcov má nielen medzi priaznivcami opozície.

Pokiaľ by kandidoval za prezidenta, mal by veľkú šancu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Andrej Kiska

Prezidentské voľby 2019

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |