Čo nám odkázal prezident

Andrej Kiska dal prednosť svojmu osobnému príbehu a ponúka nám experiment s iným poňatím verejnej služby, než je štátna funkcia.

Andrej Kiska. Foto N – Peter Kováč

Prosím, potvrďte, ak chcete dostávať čerstvý newsfilter na e-mail.

Zadaním e-mailu súhlasíte s podmienkami.

V slávnej scéne z filmu Schindlerov zoznam žiada Oskar Schindler esesáka Amona Goetha, aby mu dovolil poliať vodou ľudí umierajúcich smädom v horúčave vo vagónoch smerujúcich do táborov smrti. Schindler argumentuje, že je kruté nechať ľudí takto trpieť. Goeth mu to umožní a vzápätí povie: „Toto je kruté, Oskar. Ty si im dal nádej.“

Ak oslabíme všetky paralely na najnižšiu možnú mieru, potom si môžeme položiť otázku: Nie je od prezidenta Andreja Kisku kruté, že dal svojim voličom nádej, a teraz ich opúšťa?

Tá otázka má samozrejme zmysel len preto, lebo Kiska je dobrý prezident. Keby ním nebol, s úľavou by sme ho prepustili z našich služieb a priradili ho k celej kohorte politikov, ktorí by tejto krajine najlepšie poslúžili, ak by zo svojich funkcií odišli.

Lenže Kiska je natoľko dobrým prezidentom, že svojím rozhodnutím ním už naďalej nebyť zhoršuje naše vyhliadky do budúcnosti. Je prisilné vyhlásiť, že je to od neho kruté, ale odobriť to odkazom na jeho právo slobodného človeka zvoliť si inú cestu je zasa prislabé.

Škoda vecná a škoda symbolická

Dobrý politik chápe svoju prácu ako službu verejnosti a výkon Andreja Kisku v prezidentskej funkcii bol toho príkladom. Lenže ukončiť predčasne svoju prácu je popretím tejto služby. Mal veľmi reálnu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Viac čítania od Martina Šimečku? Skúste knihu Medzi Slovákmizobraziť

Andrej Kiska

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |