Výskum: na žiadosť podľa infozákona odpovedalo len 30 percent obcí, podľa odborníka je to „šialene málo“

Foto – Fotolia

Ak bol kandidát nezávislý, stúpala šanca, že obec odpovie. O trochu väčšia bola šanca, že obec odpovie, ak bola starostkou žena. Stav by sa podľa odborníka na infozákon zlepšil, „ak by úradníci začali chápať, že právo na informácie je ústavným právom, takže by ho nemali brať na ľahkú váhu“.

Sociológ Jozef Zagrapan zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied a jeho kolegovia Peter Spáč a Petr Voda poslali všetkým obciam na Slovensku email, v ktorom ich podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám žiadali, aby im poskytli zoznam všetkých kandidátov do volieb do obecných zastupiteľstiev z rokov 2010 a 2014.

Odpoveď dostali len v zhruba 30 percentách prípadov. „Je to šialene málo,“ okomentoval zistenia Rastislav Diovčoš z Aliancie Fair-play, ktorý sa téme infozákona dlhodobo venuje.

Štúdia vyšla tento mesiac v kvalitnom časopise Government Information Quarterly.

Vplyv poradia kandidátov

K uvedenému výskumu sa Zagrapan dostal cez iný výskum z roku 2015, keď s kolegami skúmal, ako poradie kandidáta na kandidátnej listine vplýva na jeho zvolenie do VÚC.

„Zistili sme, že tí, ktorí sú na prvých a posledných pozíciách, majú výhodu v porovnaní s tými, ktorí sú uprostred,“ povedal pre Denník N sociológ.

Najväčšiu výhodu mali stranícki kandidáti a tí kandidáti, ktorí už mali mandát, takže ich voliči poznali. „Vplyv, aj keď menší, malo aj poradie na kandidátke. Obzvlášť v regionálnych voľbách platí, že ľudia kandidátov nepoznajú, takže sa uchyľujú k rôznym mentálnym skratkám a niektorí voliči sa môžu rozhodovať aj podľa poradia a o trochu viac uprednostňovať tých, ktorí sú na začiatku a konci volebnej listiny,“ vysvetlil Zagrapan.

Keď chcel sociológ zistiť, či k rovnakému javu dochádza aj v komunálnych voľbách, narazil na prekážku, pretože centrálne sa evidujú iba údaje o zvolených kandidátoch.

Keď chcel spoznať mená všetkých kandidátov, aj tých, ktorých nezvolili, musel kontaktovať priamo obce. Keď začali zbierať dáta, dostali nápad napísať o skúsenosti s odpoveďami obcí na žiadosť podľa infozákona samostatnú prácu spomínanú v úvode.

Morálny apel nezafungoval

Vedci si zriadili gmailový účet a oslovili všetkých takmer 3-tisíc obcí na Slovensku.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |