Najkrvavejší deň v Gaze. Izrael pri obrane plota zabil 60 ľudí, zomrelo aj 8-mesačné dievčatko
Izraelská armáda v pondelok postrelila vyše 1300 ľudí.
Najmladšou obeťou pondelkového zásahu izraelskej armády na hraniciach s pásmom Gazy bolo osemmesačné dieťa. Zomrelo po tom, čo sa udusilo slzotvorným plynom.
Ako zistil Gregg Carlstrom z britského magazínu Economist, matka dievčatko pôvodne chcela nechať doma, a nevzala ho na protesty Palestínčanov pri plote.
„Dievča však začalo nekontrolovane plakať, jeho strýko ho teda priviezol za matkou. Zomrelo od slzotvorného plynu,“ napísal na Twitteri reportér.
At the funeral of an 8-month-old baby in Gaza. Her mother left her home and went to the protest yesterday. The girl started crying uncontrollably, so her uncle brought her to her mother, and she died from tear gas. pic.twitter.com/kE6M1dQH4J
— Gregg Carlstrom (@glcarlstrom) May 15, 2018
Neskôr sa na palestínskych sociálnych sieťach objavili správy, že dievčatko bolo v stane, ďalej od plota, kde sa nachádzali rodiny aj zdravotníci. Tieto informácie sa podľa Independent nedali potvrdiť. Jeden doktor pre AP povedal, že dievčatko malo už predtým zdravotné problémy a neverí, že zomrelo na udusenie od slzného plynu.
Celkový počet mŕtvych dosiahol podľa palestínskych zdrojov číslo 60, čo je najviac obetí počas jedného dňa od vojny v Gaze v roku 2014. Podľa izraelskej armády boli 24 zo zabitých teroristi. Od konca marca, keď sa začali protesty, ktoré sa nazývajú Veľký pochod naspäť, zahynulo vyše 100 Palestínčanov.
V pondelok zomrelo 8 detí do 18 rokov.
Nemenej drsné sú aj počty zranených. Palestínčania hovoria, že izraelské jednotky zranili viac ako 2700 ľudí. Z toho 1330 ľudí zasiahli strely izraelských ostreľovačov, vyše 130 z nich bolo stále v kritickom stave. Zranených je aj sedem palestínskych novinárov, ktorí pokrývali protesty.
Väčšina striel zasiahla nohy demonštrantov. A hoci Izraelčania hovoria, že ostrými strieľali len „veľmi chirurgicky a cielene, keď nebola iná alternatíva“, tieto čísla naznačujú niečo iné.
Odsúdenie masakry
Izrael si za masakru vypočul odsúdenie od ľudskoprávnych organizácií, médií aj viacerých štátov. Amnesty International odmietla použitie nadmernej sily a povedala, že v niektorých momentoch to vyzeralo, že Izraelčania páchali „cielené zabíjanie, čo spadá pod vojnové zločiny“.
„Je neospravedlniteľné pre vojakov a armády, špeciálne pod demokratickou občianskou kontrolou, strieľať a zabíjať protestujúcich, z ktorých takmer všetci sú neozbrojení a nepredstavujú žiadnu významnú hrozbu,“ napísal britský denník Guardian v úvodníku.
Použitie sily Izraelom odsúdil francúzsky prezident Emmanuel Macron, Nemecko dodalo, že Izrael má právo na obranu, no musí to byť primerané, a Británia označila obrovské množstvo použitej ostrej munície za „extrémne znepokojujúce“. Jediná významná krajina, ktorá sa postavila na stranu Izraela, boli Spojené štáty.
„Zodpovednosť za tieto tragické úmrtia nesie iba hnutie Hamas, ktoré cynicky a cielene vyprovokovalo túto reakciu,“ povedal Biely dom. Všetko sa to dialo práve v čase, keď slávnostne a s úsmevom Američania na čele s prezidentovou dcérou Ivankou Trumpovou a jej manželom otvárali v Jeruzaleme americkú ambasádu, čo je krok, ktorý podľa analytikov prinesie viac napätia do regiónu.
Začal to aktivista
Práve sťahovanie ambasády z Tel Avivu sčasti nepriamo súvisí aj so súčasnými protestmi, ktoré mali pokračovať aj v utorok. Stojí za nimi aktivista Ahmed Abu Ratima. Ako napísal pre New York Times, práve po ohlásení Trumpovho kroku presťahovať ambasádu začal premýšľať o prekročení hranice a prvýkrát použil hashtag Great Return March (Veľký pochod naspäť).
Palestínčania v Gaze o tom začali diskutovať na sociálnych sieťach. Sedemdesiat percent ľudí v Gaze sú utečenci alebo ich potomkovia. A z vlasti svojich predkov si robia až vysnívanú krajinu, kde by sa im žilo lepšie.
To nie je ťažké, keďže Gaza je v súčasnosti jedno z najhorších miest na život na planéte. V pásme žijú 2 milióny ľudí na rozlohe 356 štvorcových kilometrov, čo zodpovedá asi rozlohe Bratislavy. Od roku 2007 je Gaza Izraelom izolovaná, priechody do Izraela a Egypta sú väčšinou zatvorené (tento rok bol priechod do Egypta podľa Economistu otvorený prvé štyri mesiace len 17 dní). Pásmo ovláda hnutie Hamas, ktoré je na zozname teroristických organizácií USA či EÚ. Polovica ľudí je nezamestnaná, mladí strácajú nádej na lepší život a situácia sa stále zhoršuje.
„Domy a obchody môžu rátať len s troma alebo so štyrmi hodinami elektriny denne. Väčšina vody nie je pitná, lekárskych zásob ubúda a nemocnice sú preplnené obeťami z protestov,“ píše reportérka The Los Angeles Times Alexandra Zavis.
Krvavý festival
Od 30. marca organizujú Palestínčania protesty pri plote, bezpečnostnej bariére, ktorou Izrael oddeľuje a izoluje Gazu. Reportér The New York Times píše, že tábory protestujúcich čiastočne vyzerajú ako komunitný festival.
