Rodičia si želali, aby som mala pokrstené deti, ja to odmietam. V rodine sa rozpútalo peklo
Veronika vyrastala v katolíckej rodine, každý deň chodili do kostola, pravidelne sa modlili. Ale keď neskôr strávila roky cestovaním po svete, jej pohľad na cirkev sa zmenil.
„Bola som v asi siedmom mesiaci, ešte stále dosť ďaleko do pôrodu, keď sa ma mama začala vypytovať, kto budú krstní rodičia bábätka. Či jedna z mojich dvoch sestier a jej manžel, alebo môj švagor s manželkou. Hneď vtedy som jej povedala, že ešte stále nie sme rozhodnutí, či vôbec chceme krst hneď po narodení, a zbabelo som zamlčala, že ho vlastne nechceme vôbec. Mama mi povedala, že nech netrepem, jasné, že krst bude hneď, ako sa bude dať. A dodala, že vždy to tak bolo, že v našej rodine sa deti krstili aj za komunistov, hoci mal otec kvôli tomu problémy,“ hovorí Veronika, ročník 1984.
Jej štvorročný syn a ani dcéra, ktorá sa narodila pred necelým rokom, pokrstení nie sú dodnes. Veronikin vzťah s rodičmi je preto nedobrý, veľmi sa nevídajú, hoci bývajú blízko. „Aspoň sa teraz spolu bavíme. Bolo aj tak, že mama
