Encyklopédia, ktorá prežije všetky internety

Codex Seraphinianus ukazuje, že na paralelný svet netreba drogy. Stačí fantázia.

Je to, ako keď malé dieťa prvýkrát vstúpi do zoo­logickej záhrady. Niektoré zvieratá už pozná, no z klietok naň hľadia aj stvorenia, ktoré ešte nikdy nevidelo. Dostaví sa moment eufórie a úžasu nad tvormi, ktoré prekračujú jeho mieru predstavivosti.

S pribúdajúcim vekom takýchto príležitostí na prekvapenia ubúda. Človek si poznávaním osvojuje svet a svojím racionálnym prístupom ho postupne zbavuje záhad. Spomienka na detské hry imaginácie však udržuje pri živote otázku, ako by sa stratená magickosť dala prinavrátiť.

Táto otázka zaznieva aj v úvode knihy El libro de los seres imaginarios (v českom preklade vyšla pod názvom Fantastická zoologie) od Jorge Luisa Borgesa. Známy argentínsky spisovateľ zostavil papierové beštiárium, v ktorom sa stretávajú kreatúry, vytvorené predstavivosťou Západu i Východu v priebehu storočí. Draci, fénixovia, trolovia, kentauri či sirény – Borges sprevádza galériou ľudskej fantázie, ktorá sa pri popisovaní sveta nechcela uspokojiť s bežnou anatómiou.

V rovnakom čase ako Borgesovo kompendium imaginárnych bytostí vznikala aj iná kniha, ktorá metaforu návštevy zoologickej záhrady pre dospelých posunula do ešte zaujímavejších a vzrušujúcejších dimenzií.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie