Prečo farmárov na poliach mlátia a prečo traktory blokovali cesty
Ak vás nezaujímajú problémy vidieka, tak si zapamätajte aspoň jedno: ak vlastníte nejaké parcely, napríklad po rodičoch, nepredávajte ich teraz, aj keby sa vám zdalo, že sú takmer bezcenné.
Farmári, najmä tí menší, veľmi často hovoria, že to, čo sa deje v slovenskom poľnohospodárstve, „nie je náhoda“. Nielen oni, ale aj veľmi veľa ľudí na vidieku verí tomu, že niekto veľký ich chce s podporou vlády alebo priamo Bruselu dostať z ich pôdy. Ten pocit nevznikol teraz. Vidiekom sa šíri roky a teraz hnev farmárov vybuchol.
Štátny pozemkový fond podľa ich skúsenosti prenajíma čoraz častejšie pôdu ľuďom, ktorí nie sú z ich kraja a vidia za ňou len rýchly zisk.
Veria, že aj štátna Pôdohospodárska platobná agentúra ide systematicky v ústrety veľkým. Majú pocit, že cez svoje pravidlá rozdeľovania európskych dotácií protežuje veľkých s dobrými kontaktmi na úkor malých, čo chcú len hospodáriť na svojom a prežiť.
Podľa mienky mnohých ľudí na vidieku do tohto scenára zapadajú aj pozemkové zákony. Myslia si, že chránia veľké domáce a zahraničné poľnohospodárske kolosy pred požiadavkami menších miestnych farmárov, ktorí by radi rozširovali svoje polia. Často im nedovolia sa dostať ani k vlastnej pôde, nieto si ešte prenajať ďalšiu.
Bordel vo vlastníctve pôdy, za ktorý môže nielen história a zlé zákony, ale napríklad aj zaspatý kataster, znižuje atraktívnosť, a tým aj cenu slovenskej pôdy.
Umelo sa podľa malých farmárov a ich známych odkladajú pozemkové úpravy, ktoré by pozemkom pomohli zdvihnúť cenu. Tá sa tak teraz predáva hlboko pod cenu, skupujú ju predovšetkým veľkí hráči, ktorým sa to časom mnohonásobne vráti. Lebo raz sa predsa musí cena zeme dostať na úrovne, „ktoré si zaslúži“.
Zvonku tieto názory farmárov a všeobecne vidiečanov vyzerajú ako konšpirácia, ako prehnaná sebaľútosť, ako strach z konkurencie, či ako nevhodné miešanie mýtov a emócií spojených s pôdou do jednoduchých ekonomických otázok. Ibaže veľa detailov tohto obrazu fakticky sedí a nemožno sa preto čudovať nahnevaným ľuďom, že za tým vidia komplot štátu a veľkých fariem.
Naše farmy sú najväčšie, nastúpili finančné skupiny
Slovensko má v priemere najväčšie farmy v celej Európskej únii, pričom pôdu, na ktorej zarábajú, si prenajímajú za jedny z najnižších cien v Európe.
Veľké slovenské farmy, ktoré sú už teraz v priemere dvadsaťkrát väčšie ako napríklad typický rakúsky poľnohospodár, v posledných piatich rokoch skupujú domáce aj zahraničné finančné skupiny. Nájdeme medzi nimi Babišov Agrofert, spoločné firmy Oskara Világhiho a Jána Sabola, podniky blízke J&T či bývalým partnerom Penty
