Prečo farmárov na poliach mlátia a prečo traktory blokovali cesty

Ak vás nezaujímajú problémy vidieka, tak si zapamätajte aspoň jedno: ak vlastníte nejaké parcely, napríklad po rodičoch, nepredávajte ich teraz, aj keby sa vám zdalo, že sú takmer bezcenné.

foto – tasr

Farmári, najmä tí menší, veľmi často hovoria, že to, čo sa deje v slovenskom poľnohospodárstve, „nie je náhoda“. Nielen oni, ale aj veľmi veľa ľudí na vidieku verí tomu, že niekto veľký ich chce s podporou vlády alebo priamo Bruselu dostať z ich pôdy. Ten pocit nevznikol teraz. Vidiekom sa šíri roky a teraz hnev farmárov vybuchol.

Štátny pozemkový fond podľa ich skúsenosti prenajíma čoraz častejšie pôdu ľuďom, ktorí nie sú z ich kraja a vidia za ňou len rýchly zisk.

Veria, že aj štátna Pôdohospodárska platobná agentúra ide systematicky v ústrety veľkým. Majú pocit, že cez svoje pravidlá rozdeľovania európskych dotácií protežuje veľkých s dobrými kontaktmi na úkor malých, čo chcú len hospodáriť na svojom a prežiť.

Podľa mienky mnohých ľudí na vidieku do tohto scenára zapadajú aj pozemkové zákony. Myslia si, že chránia veľké domáce a zahraničné poľnohospodárske kolosy pred požiadavkami menších miestnych farmárov, ktorí by radi rozširovali svoje polia. Často im nedovolia sa dostať ani k vlastnej pôde, nieto si ešte prenajať ďalšiu.

Bordel vo vlastníctve pôdy, za ktorý môže nielen história a zlé zákony, ale napríklad aj zaspatý kataster, znižuje atraktívnosť, a tým aj cenu slovenskej pôdy.

Umelo sa podľa malých farmárov a ich známych odkladajú pozemkové úpravy, ktoré by pozemkom pomohli zdvihnúť cenu. Tá sa tak teraz predáva hlboko pod cenu, skupujú ju predovšetkým veľkí hráči, ktorým sa to časom desať-, možno stonásobne vráti. Lebo raz sa predsa musí cena zeme dostať na úrovne, „ktoré si zaslúži“.

Zvonku tieto názory farmárov a všeobecne vidiečanov vyzerajú ako konšpirácia, ako prehnaná sebaľútosť, ako strach z konkurencie, či ako nevhodné miešanie mýtov a emócií spojených s pôdou do jednoduchých ekonomických otázok. Ibaže veľa detailov tohto obrazu fakticky sedí a nemožno sa preto čudovať nahnevaným ľuďom, že za tým vidia komplot štátu a veľkých fariem.

Naše farmy sú najväčšie, nastúpili finančné skupiny

Slovensko má v priemere najväčšie farmy v celej Európskej únii, pričom pôdu, na ktorej zarábajú, si prenajímajú za jedny z najnižších cien v Európe.

Veľké slovenské farmy, ktoré sú už teraz v priemere dvadsaťkrát väčšie ako napríklad typický rakúsky poľnohospodár, v posledných piatich rokoch skupujú domáce aj zahraničné finančné skupiny. Nájdeme medzi nimi Babišov Agrofert, spoločné firmy Oskara Világhiho a Jána Sabola, podniky blízke J&T či bývalým partnerom Penty

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom