Denník N

Kultúrne odrazy stredoeurópskych konceptov

Po obrazoch z kultúrnych dejín americkej i ruskej religiozity prichádza Martin C. Putna aj s krajom, ktorý nám je najbližší. Fyzicky a azda aj mentálne. Vitajte v strednej Európe, pestrej polievke krajín a národov.

Literárny historik, kritik, esejista a prekladateľ Martin C. Putna pracuje veľmi systematicky. Jeho knihy, ktoré je možné zaradiť do niekoľkých veľkých tematických okruhov (alebo oblastí záujmu), vychádzajú v trojiciach. Tak je to s českou katolíckou literatúrou, antikou, českými portrétmi i obrazmi kultúrnych dejín, ktorých tretia časť vyšla na začiatku roka 2018 vo vydavateľstve Vyšehrad. Po amerických a ruských obrazoch, ktorých chrbtovou kosťou bola predovšetkým časová os, je v tretej časti o čosi výraznejší princíp geografický. Šťastnú cestu!

Karanténa?

Obrazy z kulturních dějin Střední Evropy sú mimoriadne pestrou knihou. Prinajmenšom takou pestrou ako samotný región, o ktorom pojednáva. Územie takmer nedefinovateľné, s tekutými hranicami, migrujúcimi obyvateľmi a vrstvou kultúrnej elity, ktorá sa v rôznych obdobiach snaží rôzne uchopiť fenomén stredoeurópanstva, a teda – definovať sa.

Základné orientačné body sú určené už dávno. Aj ten najlacnejší kompas jednoznačne hovorí o štyroch svetových stranách (a ich štyroch kombináciách), no miesto, v ktorom je ukotvená strelka, je pohyblivé. Stredná Európa občas podniká náhle výpady na Západ či Východ, aby ako výbežky tlakovej níže pohltila kúsky území, ktoré by jej po správnosti nemali patriť.

Inokedy je sama pohlcovaná a okliešťovaná a vzniká potreba kodifikovať nové pojmy (napríklad Ost-Mitteleuropa, teda stredovýchodná Európa), aby sa aj v rámci jedného regiónu dala vytvoriť aspoň aká-taká psychologická hranica, zdanie karantény.

Strednú Európu sa už snažili zadefinovať mnohí, v minulosti i dnes. Martin C. Putna to robí dôsledne a zároveň aj nevšedne čitateľsky príťažlivo.

Výjavy

Táto kniha sa dá čítať rad za radom, stranu po strane. V takom prípade vzniká dojem, že sa spolu s autorom presúvame po jednotlivých krajoch strednej Európy v akomsi rozvážnom kontemplatívnom cestopise, v ktorom sa viac stojí a debatuje, ako naozaj cestuje. Sedemnásť obrazov, výjavov zo strednej Európy a jej kultúrnych dejín, sa však dá čítať aj jednotlivo.

Fungujú totiž ako samostatné literárno-historické eseje o vybraných autoroch, ktorí zohrávali úlohu pri definovaní jednotlivých krajín alebo stredoeurópskeho priestoru. Záleží na čitateľských preferenciách i vytrvalosti, ako sa napokon rozhodne. Dôležité sú však aj súvislosti, ktoré sa odkrývajú postupne s vrstvami času i pri prechode hraníc a Putnov spolucestujúci ich postrehne len vtedy, ak sa s autorom odváži absolvovať celú cestu.

Čo nás na tejto ceste čaká? V prvom rade snaha o zadefinovanie strednej Európy a stredoeurópanstva. Kto má patent a správny kľúč k tomuto pojmu? Rakúšania ako pohrobkovia monarchie? Niekdajší Uhri? Veľkomoravania? Alebo Poliaci a ich geopolitický sen zvaný „Międzymorze“ (priestor medzi Baltom, Jadranom a Čiernym morom)?

Akým smerom sa na tejto ceste vydať, o tom uvažuje aj samotný autor: „Přepestrá mnohost Střední Evropy se ukazuje překážkou nejen k jejímu politickému sjednocení, nýbrž i k jejímu souhrnnému intelektuálnímu popsání. Monumentální komparativní dějiny? Meta-meta úvahy o konceptech a konceptech konceptů? Nebo naopak přístup ,zdola‘, skrze tříšť fragmentů, pospojovaných autorskou literární vizí?“

Cesta

Martin C. Putna vyráža v predslove ku knihe Obrazy z kulturních dějin Střední Evropy z pozície najviac zažitej a najlepšie ohmatanej – od Česka. „Ve druhé dekádě jednadvacátého století Čechie znovu řeší, kde je.“ Podobné otázky sa nekladú na stôl len „v Čechii“, ale prakticky vo všetkých krajinách Vyšehradu – toho srdca Európy, i za jeho hranicami.

Nepokojné chvenie, ktoré prebieha v tekutom a pružnom priestore strednej Európy, nie je ničím novým a súčasná neistota, ktorá sa, paradoxne, prejavuje hlasnou rozhodnosťou, má svoje korene predovšetkým v minulosti.

Svedčí o tom aj Putnova literárno-historická „roadmovie“ po stredoeurópskych krajinách. V jej pozadí sa totiž odohrávajú najrozličnejšie štátotvorné tlaky, vrásnenia i vyvierania, ako aj pohyby národov, ktoré prebiehali za posledných zhruba tristo rokov v našom bezprostrednom okolí.

Po „Čechii“, ktorú definuje s pomocou Karla VI. Schwarzenberga a Babičky Boženy Němcovej, cez Moravu (ktorej hnutia a pnutia smerujúce k definovaniu národa boli síce z časového odstupu nepatrné, no rozhodne nie zanedbateľné), Sliezsko a Rakúsko putujeme až do Uhier i oveľa vzdialenejších kútov strednej Európy s dnes už takmer zabudnutými názvami (Halič, Bukovina a i.).

Spoločnosť autorov a autoriek, ktorí sa riadením Martina C. Putnu stretli v tejto knihe, je minimálne taká pestrá ako dejiny i súčasnosť tohto priestoru. Od baroka k romantizmu, od moderny k postmoderne. Ukrajinský „Stanislavovský fenomén“, zahmlené haličské výjavy Bruna Schulza, Rilkeho Duino, Tranovský (Třanovský), ktorý sa aj dávno po smrti môže roztrhnúť minimálne medzi tri krajiny, ako aj Joyceov Terst, ktorý vypĺňa i jeho literárny Dublin. Stredná Európa ako križovatka či most medzi svetmi v tomto prípade naberá celkom reálne kontúry.

Koniec nekonečna

„Galerie obrazů a zemí, náboženských proudů a myšlenkových konceptů, autorů a děl došla konce, protože došlo hranici ono ,impérium bez hranic‘. Došla však i vnitřního závěru. Z jakoby nekonečné mnohosti a pestrosti, jež by se mohla zdát i nepřehledností a chaotičností, totiž vyplývají docela zřetelné rysy společných duchovních dějin Střední Evropy,“ píše v doslove ku knihe Obrazy kulturních dějin Střední Evropy jej autor Martin C. Putna.

Chaos, ktorý logicky vzniká pri skúmaní takého (nábožensky, ideologicky, národnostne i jazykovo) polyfónneho časopriestoru, je napokon vlastne jeho stavebnou jednotkou. A to sme ešte nezabrúsili hlbšie do dejín.

Pri čítaní Putnovej knihy môžeme spolu s jej autorom uvažovať o literatúre – prečítanej i neprečítanej, o známych i neznámych dejinách, ale aj o rôznych príchutiach a pachutiach našej stredoeurópskej súčasnosti. V závislosti od krajiny sa totiž v rôznych intenzitách opäť dostávajú do popredia verejného, respektíve politického diskurzu pojmy ako národ, tradícia, viera a podobne, ktoré sa mnohí snažia vtesnať do príliš malých a príliš prísne ohraničených chlievikov.

Tu, na ostrove, ktorý sa vo svojich najšťastnejších rokoch tešil z veselého miešania kultúr a vzájomnej tolerancie a v tých menej šťastných sa práve tieto pojmy stávali dôkazmi pri rozsudkoch smrti, môže Putnova kniha Obrazy z kulturních dějin Střední Evropy pôsobiť aj ako polopriepustné zrkadlo, a teda študijný materiál.

Ak teda máme definovať strednú Európu ako most medzi Východom a Západom, v súčasnosti je to len akási neukotvená pontónová lávka, ktorá sa dotýka striedavo oboch brehov a inokedy ani jedného, takže stráca zmysel a možno aj právo nazývať sa mostom, respektíve spojnicou. Ale prekáža jej to? Zdá sa, že nie. Naopak. Teší sa zo svojej nedokonalosti a vystavuje ju na obdiv celému svetu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie