Nemecký strach zo zločinov je väčší ako skutočná zločinnosť

Nedávno v Nemecku zverejnili štatistiky zločinnosti za rok 2017, ktoré ukazujú, že táto krajina nebola taká bezpečná už dve desaťročia. No napriek tomu sa pomerne veľká časť Nemcov cíti menej bezpečne ako pred piatimi rokmi. Tento paradox má viac do činenia s psychológiou ako so štatistikou.

Pocity proti počtom

Od utečeneckej krízy v roku 2015 sa o každoročne zverejňovaných číslach viedla vášnivá debata. Štatistiky za minulý rok neboli žiadnou výnimkou, i keď minister vnútra Horst See­hofer prišiel s dobrými správami: nielenže celkový počet trestných činov klesol o takmer desať percent na najnižšiu úroveň od roku 1992, ale o 2,4 percenta poklesol aj počet násilných trestných činov. Podobne je to s nenásilnou kriminalitou: počet krádeží poklesol o 11,8 percenta.

Čísla za minulý rok sú obrovským zlepšením oproti roku 2016, keď násilný zločin narástol o 6,7 percenta a vtedajší minister vnútra Thomas de Maizière lamentoval, že „v Nemecku sa niečo zosúva“. A výskum z apríla tohto roka ukázal, že 41 percent Nemcov má podobné pocity. Celkovo sa dá povedať, že za posledných päť rokov z nemeckej verejnosti vyprchal pocit bezpečia.

Prisťahovalci a drogy

Hoci Nemci veria svojej polícii viac, ako je priemer bohatých krajín, štatistiky ukazujúce znižovanie zločinnosti sa stretávajú s otvorenou nedôverou. Napokon, aj samotná kancelárka Merkelová vo februári povedala, že v Nemecku existujú „no-go zóny“, v ktorých nie je v bezpečí nikto, čo je pozoruhodné vyhlásenie, ktoré si dovtedy dovolili vysloviť len Merkelovej oponenti z krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko.

A policajné čísla poskytujú aj vysvetlenie tohto problému. Ukazujú, že v posledných rokoch dochádza medzi podozrivými k stálemu nárastu podielu iných než nemeckých občanov. Nižšie čísla za rok 2017 nie sú dostatočné, aby potvrdzovali zmenu trendu.

Inou príčinou, prečo sa vytráca pocit bezpečnosti, je zaznamenaniahodný nárast drogovej zločinnosti, ktorá oproti poslednej štatistike narástla o 9,2 percenta.

Na pocit, že v okolí nie je bezpečne, ešte viac ako drobné krádeže vplýva nezakrytý predaj drog: je náročné nevnímať takúto aktivitu ako ohrozenie. Vo svojej nedávno vydanej autobiografii bývalý nemecký starosta Klaus Wowereit, známy svojím výrokom, že Berlín je „chudobný, ale sexy“, zdôraznil, že veľmi viditeľný predaj drog na uliciach za sexy nepovažuje: „Normálni občania to môžu vidieť na istých staniciach metra či v Görlitzerskom parku. A niektorí právom pochybujú, či polícia nemôže či nechce zasiahnuť. To vytvára dojem, že na niektorých miestach neplatia zákony.“

Schlaďme hlavy

Nemecko je, samozrejme, v skutočnosti v porovnaní s mojou rodnou krajinou – Ruskom i v porovnaní s USA nesmierne bezpečné. Miera vražednosti – na 100-tisíc obyvateľov pripadá menej ako jedna vražda – je oveľa nižšia ako v Spojených štátoch v roku 2016 (minuloročné dáta ešte nie sú k dispozícii), kde na rovnaký počet ľudí pripadá až 5,3 vraždy.

Lenže bojovať číslami proti individuálnym pocitom je nemožné.