Denník N

Talianski populisti skórujú, no musia si nakloniť prezidenta

Matteo Salvini. Foto – TASR/AP
Matteo Salvini. Foto – TASR/AP

Nechajme sa prekvapiť, či protiestablišmentový tím snov dokáže premeniť štedré sľuby z volebnej kampane na politickú realitu.

Dva a pol mesiaca po nezvyčajných parlamentných voľbách má Taliansko konečne nakročené k vytvoreniu vlády.

Hnutie piatich hviezd a Liga sú, zdá sa, pripravené vytvoriť antiestablišmentovú koalíciu, ktorá by zhoršila už aj tak krehkú situáciu talianskych verejných financií a rozpútala by spory medzi Rímom a spojencami z eurozóny.

Dve populistické strany musia najprv ešte dokončiť vládny program a vybrať si premiéra, ktorý by im obom vyhovoval. Najdôležitejšie však je, že si budú musieť nakloniť talianskeho prezidenta Sergia Mattarellu, ktorý signalizoval, že pri formovaní vlády chce hrať aktívnejšiu úlohu. Ale už za to, že Hnutie piatich hviezd a Liga dokázali prekonať rozdielne názory, by mali dostať možnosť ujať sa vlády. Títo populisti získali demokratický mandát, a tak nadišiel čas ich myšlienky konečne otestovať – či už s nimi človek súhlasí, alebo nie.

Z čoho to zaplatia?

V marcových voľbách kandidovali tieto zoskupenia osobitne, no obe mali v programe veľkorysé rozdávanie. Počas koaličných rozhovorov, ktoré sa po dlhom pate začali minulý týždeň, mohli tieto sľuby zjemniť s vysvetlením, že tak predídu hnevu európskych partnerov. Ale skôr sa zdá, že ich plánujú dať dokopy.

Dohodu o vládnom programe síce ešte nedotiahli do konca, no podľa všetkého bude obsahovať dramatické zníženie veku odchodu do dôchodku, veľké škrty v dani z príjmov a veľkorysý program podpory pre nezamestnaných a pracovníkov s nízkymi mzdami. Akurát sme sa zatiaľ nedozvedeli detaily, z čoho chce tento protielitársky tím snov tieto štedré sľuby zaplatiť.

Taliansky prezident a zvyšok eurozóny sa na túto situáciu pozerajú so zjavným znepokojením. Podľa fiškálnych pravidiel menovej únie by členské krajiny mali využiť súčasnú pozitívnu ekonomickú fázu na to, aby svoj deficit znížili, a nie naopak.

Taliansky verejný dlh, ktorý dnes predstavuje viac ako 130 percent hrubého domáceho produktu, je časovanou bombou, ktorá bola dočasne zneškodnená vďaka Európskej centrálnej banke a jej kvantitatívnemu uvoľňovaniu.

Lenže keď raz ECB s týmto tlačením nových peňazí prestane – najpravdepodobnejšie sa tak stane na jeseň –, investori sa budú, prirodzene, pýtať: aký udržateľný je takýto obrovský dlh?

Sľuby verzus pravidlá

No napriek tomu predstavuje koalícia Ligy a Hnutia piatich hviezd to, čo Taliani práve chcú. Tieto strany získali viac ako polovicu parlamentných kresiel vďaka agende, ktorá neberie do úvahy rozpočtové obmedzenia, no ktorá bola kritická k ekonomickému manažmentu Európskej únie. Ak dokážu dosiahnuť dohodu, tak s tým nikto nič nezmôže.

Ale prezident a eurozóna majú aj nástroje,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie