Denník N

Reforma školstva sa skladá zo 150 zmien a má stáť za desať rokov 9 miliárd eur

Foto – TASR
Foto – TASR

Zmeny na školách by mali stáť zhruba 9 miliárd eur za desať rokov. Zatiaľ sa hovorí len o neoficiálnom dokumente, ministerka chce konečnú verziu predstaviť až o dva týždne.

Školstvo má za nasledujúcich desať rokov zmeniť 150 opatrení, ktoré pripravilo ministerstvo školstva. Ministerka Martina Lubyová (nominantka SNS) povedala, že má na to do roku 2027 ísť deväť miliárd eur. Pôvodne podľa uniknutej tabuľky s opatreniami malo ísť o 12 miliárd. Ministerka povedala, že zníženie sumy spôsobilo lepšie prepočítanie. Veľká časť z tejto sumy má ísť na vyššie platy učiteľov.

Školský systém je podľa ministerky dlhodobo, odhadom od roku 1991, podfinancovaný.

Ministerka sľubuje, že materiál, ktorý by mal ukázať zmeny školstva, by mala schváliť vláda o dva týždne. Ku konkrétnym opatreniam sa vyjadrovať nechcela. Predstavila najmä ciele a východiská národného programu, ale nie konkrétne opatrenia, ktoré sú medzi 150 zmenami.

Do médií však unikla tabuľka, kde sú jednotlivé opatrenia opísané aj s termínom a vyčíslením, koľko to bude stáť. Sumy sa zrejme budú ešte meniť, ale prinášame aspoň prehľad niektorých zmien, ktoré sú v uniknutej tabuľke.

Dokument už videli aj ostatné ministerstvá. Najviac pripomienok malo ministerstvo vnútra a práce. Dôležitý je v tejto chvíli názor ministra financií Petra Kažimíra a ten hovorí, že sa snažia pochopiť všetky dôsledky opatrení, aby vedeli povedať, či sú sumy správne. „Sme skoro vo finálnej fáze,“ povedal Kažimír v stredu po rokovaní vlády.

„Máme konkrétne pripomienky, ale budeme ich zdieľať s autormi dokumentu a v istom momente sa k nim dostanete aj vy,“ povedal. Ministerka Lubyová hovorí, že ministerstvo financií poslalo veľa pripomienok, ale mnohé sa podľa nej týkajú spôsobu, ako dospeli k výpočtu dôsledkov.

Začínajú už tento rok

Zhruba tretina opatrení sa má rozbehnúť už tento rok, ale väčšinu peňazí by za reformu mala zaplatiť až nasledujúca vláda – tie naozaj drahé opatrenia majú začať fungovať až v rokoch 2020 až 2027. Ministerka to nepotvrdila a hovorí, že práve na tieto dva roky sú jej plány veľmi ambiciózne.

Pri príprave opatrení vychádzali z reformného dokumentu Učiace sa Slovensko, ale aj z programového vyhlásenia vlády a zo Správy o stave školstva od Dušana Čaploviča (Smer).

Prehľad niektorých zmien:

Učitelia

Ministerstvo učiteľom sľubuje, že o desať rokov by mali zarábať 85 percent z toho, čo zarábajú iní zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním. Rýchlejšie zvyšovanie platov by malo prísť až počas ďalšej vlády. Do konca tejto vlády by sa mal plat učiteľom zvýšiť trikrát o šesť percent. Tento rok to má byť v septembri a nasledujúce dve zvýšenia sú naplánované na január 2019 a 2020. Ministerka to potvrdiť nechcela, hovorí, že zvažujú aj iné varianty zvyšovania platov. „Boli dva varianty so 6 percentami, a ak by šla verejná správa o viac, máme druhý variant desať percent. Máme viaceré varianty,“ povedala ministerka.

Potom sa má tempo podľa uniknutej tabuľky zrýchliť, v rokoch 2021 až 2025 o osem percent, v roku 2026 o 8,7 percenta a v roku 2027 o deväť percent. Či to tak aj bude, dnešná vláda garantovať nevie, keďže nemôže zaviazať k tomuto záväzku ďalšiu vládu.

Čo by mali podľa tabuľky, ktorá sa dostala do médií, dostať: Učitelia by mali dostať ešte tento rok aj etický kódex, ale až vo volebnom roku 2020 by sa mali začať pripravovať záväzné profesijné štandardy, ktoré budú definovať požiadavky na učiteľa.

Už tento rok chce podľa tabuľky ministerstvo začať so skvalitňovaním štúdia budúcich učiteľov. Napríklad by mali mať viac praxe na školách, aj obsah výučby by sa mal zmeniť, a mal by sa aj sprísniť výber uchádzačov. Niektorí absolventi by mali byť schopní učiť nielen jeden alebo dva predmety, ale viac.

Vysoké školy

Meniť sa budú aj vysoké školy – vysoké školy budú mať napríklad možnosť ponúkať nový typ bakalárskeho štúdia, aby študenti získali širšie spektrum vedomostí a špecializovali by sa až počas ďalšieho štúdia. Má to priniesť novela, ktorá už je v parlamente.

Tento rok má ministerstvo schváliť akčný plán na ďalší rozvoj doktorandského štúdia. Podporu by mali dostať aj profesijne orientované bakalárske programy.

Zmeniť by sa malo aj určenie platov vyučujúcich na vysokých školách a vedeckých pracovníkov. Ministerstvo navrhuje, aby sa v roku 2022 pracovníci na vysokých školách neplatili podľa tabuliek ako teraz, ale aby si mohla vysoká škola definovať vlastný systém odmeňovania.

Školy

Tento rok sa má začať s prípravou toho, že školská dochádzka by sa mala začať už v piatich rokoch. Posledný rok škôlky by tak mal byť povinný. „Je to jeden riadok v tabuľke a teraz na tom pracujú naši analytici,“ hovorí ministerka s tým, že už dnes by to mohli zaviesť, ale zo škôlok by sa tak vytlačili mladšie deti, a teda musia dobudovať kapacity. Predpoklad je, že by to mohla byť realita o dva školské roky.

Znamená to, že musia vzniknúť nové miesta v škôlkach. Dnes do škôlky nechodí takmer 12-tisíc päťročných detí. Posledný rok škôlky totiž nie je povinný, ak však rodič chce dať dieťa do škôlky, 5-ročné miesto musí dostať. Ak škôlky zoberú všetky päťročné deti, nezostane miesto pre mladšie. A získať miesto pre trojročné deti by bol ešte väčší problém ako dnes.

Ministerstvo sľubuje aj to, že vytvorí podmienky, aby sa Slovensko „priblížilo čo najviac k 100-percentnej zaškolenosti detí v materských školách od štyroch rokov veku“. Začne s tým na budúci rok. Najmenej päťročných detí v škôlkach je v Prešovskom a Košickom kraji, z Banskobystrického kraja ide o okresy Brezno, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota a Veľký Krtíš.

Okrem toho, že by malo každé dieťa chodiť do posledného ročníka škôlky povinne, malo by mať nárok na miesto v škôlke od troch rokov. Ak teda rodič bude chcieť dať dieťa do škôlky, musí dostať miesto.

Národnostné menšiny

Viaceré zo zmien, ktoré sa podľa dokumentu majú začať tento rok, sa už realizujú. Napríklad sa zmení výučba slovenského jazyka pre deti, ktoré majú iný materinský jazyk. Slovenčinu sa tak deti, ktoré hovoria maďarsky či rómsky, budú učiť ako cudzí jazyk. Dnes sa ho učia, ako keby bol ich materinský. Túto zmenu už pred niekoľkými mesiacmi predstavoval štátny tajomník Peter Krajňák z Mosta-Híd.

Mala by sa aj rozšíriť podpora vzdelávania detí z národnostných menších v ich materinskom jazyku. Napríklad by mali mať viac učebníc a materiálov v menšinových jazykoch.

Sociálne slabší

Slovensko má veľký problém: nevie vzdelávať deti z chudobných rodín. Majú omnoho horšie výsledky ako deti z bohatých rodín a tieto rozdiely sa prehlbujú. Preto by podľa tabuľky mali byť deti podporené napríklad tak, že by sa im hradila doprava.

Škola sa končí až na strednej

Opatrenia majú zmeniť nielen nástup do školy, ale aj ukončenie školskej dochádzky. Povinná školská dochádzka sa nemá skončiť po dovŕšení 16 rokov, ale má sa uzavrieť až potom, čo študent nastúpi na strednú školu. Ak niekto absolvuje len základnú školu, jeho možnosť zamestnať sa je omnoho menšia, ako keď má stredoškolské vzdelanie. Ministerka sa k tomuto konkrétnemu opatreniu vyjadrovať nechcela.

Prepadnúť len raz

Zaviesť sa má podmienka, že na základnej škole by mohol žiak prepadnúť len raz. Ak by prepadával podľa známok druhýkrát, prijmú sa len „nápravné opatrenia“. Takto by sa mali študenti jednoduchšie dostať aj na strednú školu a malo by to „zabrániť zneužívaniu súčasného systému“. Zmena by sa mala začať pripravovať až v roku 2020.

Podpora škôl

Školy by mali dostať viac podpory, ale tá má prísť až po roku 2020. Napríklad by sa mali vytvoriť postupy na zavedenie novej kultúry ako „učiacich organizácií“. Alebo by mali dostať školy peniaze na ľudí, ktorí sa im budú starať o techniku – dnes musia školy robiť mnohé činnosti, ktoré nesúvisia s učením a nemajú na to ani peniaze.

Na školách, najmä základných, by sa malo zaviesť viac pohybových, ale aj praktických manuálnych či laboratórnych aktivít. Napríklad práca s rôznymi stavebnicami, v dielňach, v školskej záhrade alebo aj bežné domáce remeselné a inštalatérske práce, základy varenia, šitia, starostlivosti o dieťa.

Školy by mali mať možnosť vyučovať integrované predmety – napríklad prírodovedu, ktorá bude v sebe zahŕňať fyziku, chémiu, biológiu a geografiu. Analogicky integrovať aj spoločenskovedné predmety, napríklad časti dejepisu, geografie a náuky o spoločnosti. A už na budúci rok sa má vytvoriť priestor, aby sa na školách mohli preberať prierezové témy – školy by mali vypustiť niektoré tradičné predmety alebo z nich spraviť nepovinné, aby získali čas na nové predmety.

Zmeniť by sa malo aj financovanie škôl – takzvaný normatív. Do jeho výpočtu by sa malo po novom dostať aj to, akú dlhú prax majú učitelia v škole alebo koľko tried škola potrebuje. Takže napríklad za to, že škola má učiteľov s dlhoročnou praxou, by mala dostávať viac peňazí. Zvýšiť by sa mala aj suma, ktorú škola dostane na žiaka zo sociálne slabého prostredia.

Budúci rok chce ministerstvo podľa tabuľky vytvoriť podmienky na slovné hodnotenie na školách.

Gymnáziá

Na bilingválne gymnáziá sa má chodiť len z 9. ročníka, zmena by sa mala pripraviť budúci rok. Na gymnáziách by sa malo podporiť kritické a hodnotové myslenie žiakov. Počet žiakov na 8-ročných gymnáziách nemá výrazne prekročiť 5 až 10 percent.

Crmoman: Nazvať to akčným plánom je smiešne

„Je nepochopiteľné, že po tom, čo po mesiaci svojho úradovania vyhlásila ministerka Učiace sa Slovensko za nepoužiteľné, potrebovala až sedem mesiacov na kopírovanie programového vyhlásenia vlády do tabuľky. Takéto niečo nazvať akčným plánom je smiešne. Ministerka len naťahuje čas a vlastne vôbec nekoná,“ reaguje na materiál šéf Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman.

Mnohé z opatrení sú podľa neho nekonkrétne, mnohé sú len o zriadení pracovných skupín a vytvorení prieskumov. Uvoľnenie trhu s učebnicami je podľa neho veľmi opatrné a nepočíta sa s peniazmi na opravy a modernizáciu škôl. „Dokument neobsahuje žiaden návrh na zefektívnenie aparátu ministerstva, jeho priamo riadených organizácií, pričom je zrejmé, že mnohé ani zďaleka nespĺňajú úlohy, ktoré od nich očakávame,“ tvrdí Crmoman.

„Tabuľku považujem za materiál vytrhnutý z kontextu zmien, ktoré sa majú diať v novej kultúre, kde podľa autorov Učiaceho sa Slovenska ‚prevažuje dôvera nad podozrievaním, podpora nad kontrolou, diskusia nad nariadeniami, expertnosť nad úradníckym duchom, ústretovosť nad odmietaním, otvorenosť inováciám a ochota skúšať nové veci nad opatrnosťou a strnulosťou, neformálny prístup nad byrokraciou‘. Momentálne však nevidíme ani náznak takejto novej kultúry,“ hovorí šéfka Asociácie súkromných škôl Saskia Repčíková.

Na tvorbu opatrení neboli podľa nej súkromné školy vôbec prizvané.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie