Otec vážne chorého chlapca: Na synov odchod som bol pripravený, ale na to, že skončím za jeho smrť vo väzbe, nie

Súd definitívne rozhodol, že Jozef Andrej odpojil ťažko postihnutého syna od pľúcnej ventilácie v čase, keď už bol v komatóznom stave. Časť verejnosti sa naňho pozerá ako na vraha, čo chlapcov otec odmieta.

Jozef Andrej na súde v Prešove. Foto – TASR

Dlhodobo vážne chorý Dominik Andrej, o ktorého sa starali jeho rodičia, zomrel v septembri 2015. Polícia po polročnom vyšetrovaní prípad uzavrela ako vraždu, za čo otcovi Jozefovi hrozil trest 25 rokov; viac ako osem mesiacov strávil vo väzbe. V októbri 2016 ho Okresný súd v Prešove odsúdil za nedbanlivostné usmrtenie a vymeral mu trest, ktorý zodpovedal dĺžke väzby. V  stredu 16. mája ho Krajský súd v Prešove uznal vinným z prečinu usmrtenia a potvrdil výšku trestu, Jozef Andrej tak zostáva na slobode.

Jozef Andrej (1969) pochádza zo Spišskej Soboty, žije v Poprade. Po štúdiu na gymnáziu sa chcel venovať učiteľstvu, vysokú školu však už nedokončil. S manželkou sa viac ako 24 rokov staral o ťažko postihnutého syna Dominika a zdravého syna Borisa. Pracoval na pošte, skúšal podnikať a napokon od roku 1998 pracoval pre súkromnú bezpečnostnú službu. Manželka sa s ním po Dominikovej smrti rozviedla.

Ako si spomínate na deň, keď Dominik zomrel?

Stalo sa to 26. septembra 2015. V ten deň ho priviezli z nemocnice domov, bol na prístrojoch. Hodnoty na nich boli nastavené na maximum, čo znamenalo, že bol v dosť kritickom stave. Priviezli ho po výmene kanyly. Bol teda po ťažkom zákroku. Lekári nás upozorňovali, že tieto výmeny budú čoraz obtiažnejšie. No meniť sa, pre hygienu, museli.

Prečo to bolo také náročné?

Dominik mal ťažkú skoliózu chrbtice. Nonstop sme ho museli polohovať a kanylu sme museli naprávať. Vždy trvalo zhruba týždeň, pokiaľ sa kanyla po výmene prispôsobila jeho telu. Treba si uvedomiť, že Dominik mal vo svojich dvadsiatich štyroch rokoch len trinásť kíl, pretože od desiatich rokov vôbec nepriberal.

V akom stave bol?

Po odchode zdravotníkov som si všimol, že je ustráchaný a má silné zdvihy hrudníka. Objemová hodnota vdychu bola 24, čo je vysoká hodnota, pretože obyčajne to bolo okolo 17 alebo 18. Ten zdvih hrudníka bol taký, ako keby mu ho išlo roztrhnúť. Keďže sme sa nonstop oňho starali, tak sme vedeli, že tá objemová hodnota je prisilná. Okrem toho, kanyla nebola ošetrená a upevnená tak, ako sme boli zvyknutí.

Ako ste to riešili?

Keďže bol po operačnom zákroku, tak som odsal pár hlienov a zrazenín. Odpojil som ho od prístrojov a hrudník sa upokojil. Namiesto obväzu okolo krku, keďže už mal z neho ryhy, som mu dal naše kvalitnejšie obopínanie. Snažil som sa mu urobiť väčší komfort, na aký bol zvyknutý. Bez odpojenia prístrojov sa to robiť nedá. Z praxe sme už vedeli, kedy je to dobré a kedy nie.

Z minulosti ste už teda s tým mali skúsenosti a vedeli ste, ako postupovať?

Kanyla bola rovnaká ako predtým, takže som to už robil. Potom som ho znova zapojil na prístroje. Vedel som, že nová kanyla sa bude prispôsobovať jeho telíčku zhruba týždeň. To sme vedeli len manželka a ja, to ani doktor nevedel. Len my, čo sme okolo neho robili.

V tejto chvíli by bolo dobré si vysvetliť, akým ochorením Dominik trpel.

Už jeho pôrod bol veľmi komplikovaný. Dusil sa plodovou vodou, modrel a musel byť kriesený. Neskôr sa zistilo, že sa narodil so srdcovou chybou. Mal medzeru medzi pravou a ľavou komorou srdca, ktorá mala časom zrásť. Lenže u neho nezrástla a museli ho v ôsmom mesiaci operovať. Operácia sa vydarila, ale po nej nastala nejaká komplikácia. Aká sme presne ani nevedeli. Upadol po nej na tri dni do kómy a vrátili nám domov úplne iného človeka.

Čo sa stalo?

Po prebratí sa zistilo, že mu odumrela

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Rozhovory

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |