Radičovej paradox slušného politika
Ak chcete do politiky, nemá zmysel čakať so vstupom dovtedy, kým sa tá politika zmení.
Niet sa čo čudovať, že Iveta Radičová nechce späť do aktívnej politiky. Obvyklý slovenský štýl politického boja, ktorý pre Denník N nazvala „čistým boxerským ringom s pokusmi dať osobné K.O.“, počas svojho premiérovania naplno zažívala na vlastnej koži.
A čo asi bolo najhoršie, knokautovať ju nechcel len Robert Fico z opozície a jej koaliční spojenci. Nohy jej vytrvalo podrážal aj šéf strany, za ktorú kandidovala. Pád Radičovej vlády sa dáva za vinu Richardovi Sulíkovi, do úplne zbytočného spájania dôvery vlády s hlasovaním o jednom, vtedy dokonca už prekonanom návrhu na riešenie úniovej finančnej krízy ju však natlačili Mikuláš Dzurinda a Béla Bugár.
Radičová pritom sama priznáva paradox – aby ste niečo zmenili, vrátane politického štýlu, musíte vy alebo nejakí iní slušní ľudia v konečnom dôsledku do tej politiky nastúpiť.
