Denník N

Informovanosť spotrebiteľa o rizikách súvisiacich s alkoholom sa musí zlepšiť

Spotreba alkoholu v Európe je až dvojnásobne vyššia než globálny priemer. Spoločnosti vyrábajúce alkoholické nápoje majú v mnohých európskych krajinách veľký vplyv.

Autorka je poslankyňou Európskeho parlamentu za Smer

Otázky ohľadom prevencie a ochrany spotrebiteľa budú vždy veľmi aktuálne. Osobitne, ak ide o problematiku označovania a informovanosti o škodlivosti alkoholických nápojov. V prípade informovanosti spotrebiteľa sa nám postupne podarilo dosiahnuť výrazné zlepšenie pri tabakových výrobkoch, či potravinách. Pri alkohole sme však zatiaľ v podstate nepokročili.

Práve ten pritom priamo súvisí s potrebou riešenia viacerých dôležitých výziev v rámci našej spoločnosti. Ide o znižovanie dopravnej nehodovosti, zabraňovanie násiliu páchanému na ženách, ochranu detí, či zlepšovanie sociálnej a materiálnej situácie mnohých rodín.

Spotreba alkoholu v Európe je v súčasnosti až dvojnásobne vyššia než globálny priemer. Jeho nadmerná konzumácia býva jednou z častých príčin vzniku rôznych zdravotných problémov či predčasných úmrtí, ku ktorým by inak nemuselo dochádzať.

Dlhodobo sú k dispozícii štatistiky, podľa ktorých možno až niekoľko percent ochorení pripísať výhradne na konto neprimeranej konzumácie alkoholu. Informovanosť spotrebiteľa o jeho škodlivosti a súvisiacich rizikách sa preto musí začať zlepšovať. Podobne, ako sa to už mnoho rokov deje práve v prípade tabakových výrobkov.

Dôraz na takúto zmenu a sprísňovanie je však v prípade alkoholických nápojov na rozličných úrovniach v porovnaní s tabakovými produktmi bohužiaľ omnoho menší. Spoločnosti vyrábajúce alkoholické nápoje majú v mnohých európskych krajinách veľký vplyv. Ten spôsobuje, že kampane týkajúce sa škodlivosti konzumácie alkoholu sú realizované tak, že zostávajú prakticky neúčinné.

Zástupcovia európskych výrobcov, distribútorov a predajcov alkoholických nápojov prednedávnom pod tlakom prišli s návrhmi ako si oni predstavujú zlepšovanie informovanosti spotrebiteľa. Tieto návrhy sa týkali napríklad automatického umiestňovania QR kódov a iných referenčných znakov umiestnených na fľašiach mimo oficiálneho štítka a upozorňujúcich tak na riziká. To je však v porovnaní s existujúcimi opatreniami a vizualizáciami napríklad na cigaretových škatuľkách absolútne nepostačujúce.

Väčšiu mieru snahy ochraňovať a dôsledne informovať spotrebiteľa o rizikách, ktoré sa spájajú s nadmernou konzumáciu alkoholu, potrebujeme cítiť aj z európskej úrovne. Strategické dokumenty, o ktoré by sme sa mohli oprieť, sú však nanajvýš neaktuálne. Posledná európska stratégia v tejto oblasti je z roku 2006, pričom jej platnosť sa skončila ešte v roku 2012. Rozdrobená a v mnohom neprehľadná je aj samotná legislatíva upravujúca pravidlá vzťahujúce sa k alkoholu.

Toto všetko si v prípade skutočnej snahy o podporu prevencie, ochranu a zlepšenie informovania spotrebiteľa o škodlivosti alkoholu vyžaduje omnoho viac pozornosti než koľko sme mu doteraz venovali.

Teraz najčítanejšie