Denník N

Čo všetko si musí vypočuť uznávaná profesorka, keď napíše posudok na Rostasa

Jana Plichtová vypracovala znalecký posudok na článok Tibora Eliota Rostasa. Foto N - Tomáš Benedikovič
Jana Plichtová vypracovala znalecký posudok na článok Tibora Eliota Rostasa. Foto N – Tomáš Benedikovič

Samozvané alternatívne médiá šíria nezmysly o tom, ako policajné komando ohrozovalo Rostasovu rodinu pre znalecký posudok Jany Plichtovej.

Za normálnych okolností by Jana Plichtová nemala dôvod pustiť si dezinformačné rádio Infovojna. Nedávno ani netušila, že vôbec existuje. Teraz si na počítači prehráva jednu z ich relácií, ktorej hrdinkou sa stala práve ona.

Dvojica moderátorov – Ľubomír Huďo a Norbert Lichtner – začína poslucháčom rozprávať o „Janke Plichtovej“. „Neviem, prečo mi hovoria „Janka“, v živote som ich nevidela. Ale asi pre to majú nejaký hlbší dôvod,“ komentuje to s úsmevom.

Dvojica poslucháčom povie pár informácií o jej osobe a postupne pritvrdzuje. „Pani Plichtová, vy ste jedna krava. Nič viac a nič menej,“ povie do éteru Lichtner.

Ďalej zaznejú výrazy ako „boľševik“, „chazarská boľševická kreatúra“, a prirovnanie ku komunistickému prokurátorovi Urválkovi, ktorý v 50. rokoch účinkoval v politických procesoch.

Jana Plichtová pri počúvaní zostáva pokojná, občas aj zasmeje. „Aspoň počujete, akú tí páni majú úroveň,“ poznamená.

Klin Židov medzi Slovanmi

Jana Plichtová je uznávanou profesorkou psychológie. Sedíme v jej kancelárii v Ústave aplikovanej psychológie, ktorý spadá pod Fakultu sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. Stretli sme sa kvôli jej znaleckému posudku, ktorý vypracovala na žiadosť polície na článok Tibora Eliota Rostasa, šéfredaktora časopisu Zem a vek.

„Kvôli tomu posudku mi už volalo viacero známych. Hovorili, že sa o mňa boja. Niektorí mi dokonca vyčítali, že som to mala odmietnuť alebo že som to robila len pre peniaze,“ vysvetľuje.

Posudok písala na článok Klin Židov medzi Slovanmi, ktorý vyšiel v máji minulého roku na stránkach Zem a vek. Rostas v ňom rozvíja konšpiračné teórie o tom, ako sa Židia už celé storočia snažia rozoštvať Slovanov, ničiť ich tradície, kultúru a hodnoty.

Aby svoje tvrdenia doložil, zobral si na pomoc výroky niektorých štúrovcov a osobností slovenských dejín 19. storočia. „Už generácia štúrovcov a slovenských národných buditeľov si veľmi jasne uvedomovala, aké mimoriadne nebezpečné rozkladné sily na Slovanov, ale konkrétne aj na Slovákov pôsobia, aby ich morálne aj materiálne položili na kolená,“ tvrdí Rostas.

V článku cituje protižidovské výroky napríklad Mateja Bela (18. storočie), Svetozára Hurbana Vajanského či Ľudovíta Štúra.

„Bezohľadne vyciciaval v svoj prospech a v prospech zemianstva úbohý ľud a snažil sa ho mnohorakým spôsobom zviesť a morálne rozložiť, nemilosrdne a s podporou zemianstva ho pripravoval o majetok. Odtiaľ pramení hlboká antipatia našich kmeňov voči tomuto Bohom zabudnutému národu,“ citoval šéfredaktor časopisu napríklad Štúrov výrok z roku 1851.

Tieto citáty Rostas doplnil vlastnými konštrukciami o tom, ako sa stále stupňuje rozkladné pôsobenie Židov na slovenskú spoločnosť a dosahuje vrchol.

„Ak ešte stále dokážeme vzdávať hold tým, o ktorých nás a naše deti učíme ako o buditeľoch národa, nemali by sme nechať usnúť myšlienky, ktorými nás burcovali proti porobe. To, čo sa dnes deje na Slovensku a vo svete, je triumfálnym vyvrcholením toho, o čom píšu štúrovci – o skazonosnom zle rozsievajúcom nenávisť syna k otcovi,“ píše Rostas.

Článok pre NAKA

Článok si vlani prečítal aj riaditeľ nadácie Zastavme korupciu Pavel Sibyla a podal trestné oznámenie. Polícia jeho podnet zobrala vážne. Prípad prevzal útvar Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), ktorý sa venuje extrémizmu.

Vyšetrovateľ nechal článok preskúmať dvom znalcom: historikovi a odborníkovi na antisemitizmus Miloslavovi Szabóovi a psychologičke Jane Plichtovej. Profesorka mala posúdiť hlavne to, či takýto článok môže mať negatívne dosahy na spoločnosť.

Prečo oslovili Janu Plichtovú? Odborne sa venuje dôsledkom šírenia stereotypov a diskriminácie, pričom využíva aj metódy analýzy textov.

Na našom stretnutí hovorí o tom, že v minulosti už robila zopár znaleckých posudkov, ktoré sa týkali napríklad dôsledkov oddeleného vyučovania rómskych žiakov. Tušila však, že Rostasov prípad bude špecifický.

„Viacerí moji kolegovia túto prácu odmietli. Buď preto, že to nebola ich téma, alebo si povedali, že im to za to

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Prečítajte si knihu od Vladimíra Šnídla: Pravda a lož na Facebooku

Viac

Hoaxy a propaganda

Teraz najčítanejšie