Denník N

Máte slobodu na internete? Poďakujte sa pornu a scientológom

„Conference,“ odpovedám potetovanej imigračnej úradníčke na otázku, čo robím v Kanade. Buchne mi štempel do pasu a už o pár metrov na eskalátore obdivujem koláž toho najkanadskejšieho, čo si dokážete predstaviť: červené uniformy, beznohý maratónec Terry Fox, Niagarské vodopády a všetko ostatné, čo vám vypadne, keď zadáte slovo „kanada“ do fotobanky. Našťastie, toto je prvé a posledné kanadské klišé, ktoré stretávam.

Autor pracuje v komunikačnej agentúre Seesame
a je spoluzakladateľom projektu Konšpirátori.sk

Zhovievavá Kanada

Toronto je taký milý kompromis medzi USA a Európou: domy sú tu vysoké, no dá sa medzi nimi chodiť pešo; autá sú americky obrovské, ale aj európsky normálne; MHD sa síce nechytá na Berlín, no funguje a nesmrdí; o verejné priestory je dobre postarané a ozbrojení chodia iba policajti.

Beanfield Centre bolo tri dni dejiskom konferencie RightsCon. Je to vlastne také torontské PKO, len úplne iné.

Minulý týždeň sa tu odohrala konferencia RightsCon. Tri dni, 2400 účastníkov, 450 workshopov a najviac macbookov na štvorcový meter. Konferenciu organizuje platforma Access Now v spolupráci s kanadskou a so švédskou vládou, s Googlom a ďalšími partnermi. Hlavnou témou sú ľudské práva v digitálnom veku. Je to miesto, kde sa stretnú občianski aktivisti s právnikmi, dizajnérmi, odborníkmi na online bezpečnosť a umelú inteligenciu, novinármi, whistleblowermi, aktivistami, či ľuďmi, ktorých autoritárske režimy posadili do basy za obyčajný blog.

Sociálne siete: Ukážte nám, z čoho varíte

Konferenciu otvorila ministerka kanadského kultúrneho dedičstva Mélanie Joly. Šarmantná tridsiatnička na prvý pohľad zvádza našinca k myšlienke, že ju – podobne ako kanadského premiéra – vybrali v castingu. Potom začne rozprávať o regulačnom rámci v oblasti sociálnych sietí a našinca vzápätí fackuje vyspelosť Kanady.

Ministerka volá po transparentnejších algoritmoch, ktorými sociálne siete servírujú miliónom používateľov obsah bez toho, aby im hocikto zvonku poriadne rozumel. „Nemusíme poznať váš recept. Stačia nám ingrediencie, z ktorých ho varíte,“ spresňuje Joly, čo si predstavuje pod transparentnosťou, a ukazuje, že politici môžu mať predstavu o tom, ako fungujú technológie a ako ich rozumne regulovať. Po škandále Cambridge Analyticy sa na celej konferencii, pochopiteľne, veľa hovorí o ochrane súkromia a dát používateľov.

Platformy majú priveľkú moc

Globálny prieskum CIGI-Ipsos o internetovej bezpečnosti ukázal, že internetu verí v priemere 73 % ľudí. Zaujímavé je, že najvyššiu dôveru požíva Čína, ktorá nie je práve etalón otvorenosti a demokracie.

Na druhej strane, až 52 % má väčšie obavy o svoje súkromie, aj keď toto číslo uplynulé roky klesá. Najvyššie bolo v roku 2014 po odhaleniach Edwarda Snowdena. Vtedy mali o svoje súkromie strach takmer dve tretiny opýtaných. Respondenti sa najviac boja kyberzločincov a hneď po nich internetových firiem.

Treba povedať, že tohtoročný zber dát prebehol ešte pred vypuknutím škandálu Cambridge Analyticy, a preto sa dá očakávať, že budúci rok uvidíme ďalší nárast nedôvery a negatívnych postojov k sociálnym sieťam.

Pokiaľ ide o vplyv na verejnú mienku, až 63 % ľudí si myslí, že sociálne médiá majú priveľkú moc, z toho 42 % je presvedčených, že sociálne siete ovplyvňujú ich politické názory. Množstvo ľudí na základe toho mení spôsob, akým používajú internet: 12 % robí menej nákupov a 10 % zrušilo svoje kontá na sociálnych sieťach.

Platformy dávajú primálo riešení

Daniel O’Maley z Center for International Media Assistance hovoril v súvislosti s fake news o distribuovanej cenzúre: falošné správy samy osebe neblokujú prístup k tým overeným, ale vnášajú do mediálneho priestoru zmätok, v ktorom sa ťažko naviguje bežným ľuďom, ale aj novinárom.

Na RightsCone viackrát zaznelo, že občianske iniciatívy by mali byť prizvané k spolutvorbe lepších a transparentnejších sociálnych sietí. Facebook, Twitter a ďalší sa však na konferenciách tradične správajú viac ako dobrí poslucháči než partneri – vypočujú si vás, prikývnu a potom sa neozvú. Dôvody na obavy pritom nemiznú: Google nedávno podpísal kontroverznú dohodu s Pentagónom (na protest odišli viacerí zamestnanci) a takmer úplne odstránil motto „Don’t be evil“ zo svojich interných pravidiel. Tieto kroky vyprovokovali štáty k väčšej regulácii, ktoré však vo výsledku môžu viac uškodiť ako pomôcť.

Sociálne siete dlhodobo tvrdili, že nie sú vydavateľmi, ale iba platforma na ich šírenie. Tento postoj sa dnes javí ako neudržateľný. Algoritmy filtrujú, ktorá správa sa ku mne dostane a ktorá nie. To, že Facebook nechce byť vydavateľom, ešte neznamená, že ním nie je.

Spoluzodpovednosť za šírenie falošných správ podľa mňa tieto platformy jednoznačne majú, problém dlhodobo podceňujú a svoju mieru viny bagatelizujú. Na druhej strane sa im príliš nedivím – univerzálne dobré riešenia sa hľadajú ťažko. Označovanie falošných správ v newsfeede vyvolalo opačný efekt, ako malo. Zavedenie Prieskumníka tiež seklo po krížoch skôr serióznym médiám a Facebook svoj experiment ukončil. Vidíme skôr izolované opatrenia: Facebook v Írsku napríklad obmedzil politické reklamy pred referendom o interrupciách.

Dezinformácie treba riešiť aj na strane dopytu

Čím otvorenejšie budú mať ľudia hlavy, tým odolnejší budú voči nezmyslom. Aspoň to tvrdí Shane Greenup z projektu The Socratic Web, podľa ktorého je cestou k poklesu záujmu o fake news konfrontácia s ich kritikou.

„Problémom nie sú dezinformácie, ale sme to my. Naše mozgy sú nedokonalé, a preto sa musíme zlepšiť v tom, čo a ako čítame,“ povedal na konferencii Greenup, podľa ktorého kontrola toku informácií nie je riešenie. „Skepticizmus ani kritické myslenie dnes, žiaľ, nie sú cool.“

Shane založil projekt rbutr. Ten ponúka plugin do prehliadača, ktorý vám pri konkrétnom článku na webe ukáže aj linky na jeho kritiku. Všimol si, že aj keď ľudia nezmenia názor na základe jednej kritiky, postupom času a pri dlhodobom kontakte s inými pohľadmi na vec sa ich postoj dokáže formovať.

Problémom pluginu je, samozrejme, to, že si ho dobrovoľne nainštaluje iba pár ľudí. Preto navrhuje, aby Facebook zaviedol v rámci news feedu tlačidlo, ktoré vám ukáže ďalšie zdroje, ktoré nesúhlasia so zdieľaným obsahom.

Obavu z toho, že tvorcovia fake news to zneužijú a budú tak rozporovať pravdivé zdroje, nemá. Verí, že pravda zvíťazí podobne, ako zvíťazila na Wikipedii. Bolo to však za cenu armády editorov a odrážania nájazdov trollov a botov.

Nebyť porna a scientológov, sloboda na internete by dnes vyzerala inak

Čo majú spoločné Kim Kardashian a Tom Cruise? Obaja žalovali internet. Autorské zákony a sloboda slova spolu odjakživa úzko súviseli. Boli v komplikovanom vzťahu, no zároveň pomohli vyformovať slobodu na internete.

Vezmime si porno. Či sa nám to páči, alebo nie, porno predstavovalo zásadnú hybnú silu v rozvoji internetu. Tvorí značnú časť obsahu webu a pomohlo k rozvoju viacerých technológií, ako napr. chat a video streaming. „Porno zároveň odjakživa skúšalo hranice slobody prejavu,“ povedala v úvode svojej prednášky právnička v oblasti duševného vlastníctva Cathy Gellis.

Jedným z prvých zákonov, ktoré upravovali práva na webe v USA, bol Communication Decency Act. Ten zbavil prevádzkovateľov platforiem zodpovednosti za to, čo publikujú ich používatelia. Zodpovedným za obsah bol vždy používateľ a nikto nemohol žalovať platformu za to, čo „hanbaté“ na ňu zavesil. V ranom období webu to bolo pochopiteľné: žiadna z rozvíjajúcich sa platforiem by si nezobrala „na triko“ riziko miliónových žalôb za to, že nejaký blázon zavesí na internet urážlivú vec. Platformy však rovnako získali možnosť obsah odstrániť, ak porušuje pravidlá.

Zaujímavými príkladmi ochrany platforiem sú neúspešné súdne spory erotickej stránky Perfect 10 s Googlom a kartovými spoločnosťami.

V prvom prípade stránka Perfect 10 napadla Google (konkrétne vyhľadávanie v obrázkoch), že nedovolene šíri obsah ich stránky. Google totiž vytváral náhľady obrázkov z ich produkcie. Súd žalobcovi nevyhovel, pretože Google neukladal plné rozlíšenia a použitie náhľadov odôvodnil férovým použitím (fair use).

V druhom spore sa Perfect 10 pokúšala žalovať kartové spoločnosti Visa a Mastercard za to, že spracúvajú transakcie v prospech strán, ktoré poškodzujú autorské práva. Stránka rovnako neuspela, pretože podobná absurdná argumentácia by sa dala použiť proti dodávateľom elektriny za to, že napájajú počítače, na ktorých si ľudia pozerajú „kopyrajtovaný“ obsah.

Religious Technology Center vlastní autorské práva k scientologickým textom.

Podobne formatívna bola v Amerike aj skúsenosť so scientologickou cirkvou. Keďže ide o relatívne novú cirkev, ich diela sú na rozdiel od kresťanstva chránené autorským zákonom. Majiteľ ochranných známok scientológov viedol právny spor s poskytovateľom internetového pripojenia Netcom za to, že pri prenose dát k používateľom automaticky vytvára kópie obsahov. Súd RTC nevyhovel, keďže nešlo o zámerné kopírovanie, ale bol to automatizovaný proces.

Ak si teda nabudúce budete pozerať porno alebo čítať učenie L. Rona Hubbarda, nezabudnite sa im poďakovať za to, že si aj vďaka nim užívate veľký kus slobody na nete.

 

Autor pracuje v komunikačnej agentúre Seesame a je spoluzakladateľom projektu Konšpirátori.sk, ktorý na konferencii prezentoval v rámci jedného z panelov. Účasť na konferencii, cestu a ubytovanie mu hradila organizácia Free Press Unlimited

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Hoaxy a propaganda

Médiá

Komentáre

Teraz najčítanejšie