Kiskov poradca Baťo: Pre ideologickú vojnu môžeme mať problém zostaviť vládu bez Smeru či SNS

Prezident Kiska povedal, že v svojom novom politickom projekte ráta aj so svojimi terajšími poradcami Radom Baťom a Romanom Krpelanom. Baťo v rozhovore vysvetľuje, ako rozhodnutie prezidenta vznikalo, čo od neho čakať, koho hlava štátu považuje za dobrého kandidáta na budúceho prezidenta, prečo sa neobáva, že Kiska porušil volebný zákon, a čo podľa neho môže najviac sťažiť výmenu Smeru a SNS vo vláde.    

Romana Krpelana a vás prezident v Markíze verejne pozval do svojho politického projektu. Už ste tú ponuku prijali?

Prezident to povedal v budúcom čase. Neviem, ako by také pozvanie malo formálne vyzerať, ale dôležité asi je, že o jeho politických plánoch sa s ním rozprávame každý deň.

Je pravda, že obrat, rozhodnutie ostať v politike je z prezidentovej hlavy?

Áno, a nastal približne v čase po výmene premiéra a vymenovaní novej vlády. Samozrejme, že to súviselo s tým, čo sa na Slovensku dialo po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Koho okrem Romana Krpelana a vás si k tomu zavolal?

Hovoril o tom ešte s chalanmi z Komplotu [reklamná agentúra, ktorá robila napríklad Kiskovu prezidentskú kampaň – pozn. redakcie].

Vyzerá to ako pozvánka na šesťročnú spoluprácu – najneskôr o dva roky sú voľby a volebný cyklus trvá štyri roky.

Chápem. Snažíme sa bočnou cestou dostať k tomu, že Andrej Kiska zakladá politickú stranu. Poviem len toľko, že akékoľvek budú jeho ďalšie plány v slovenskej politike, počíta s tým, že mu ja a Roman pomôžeme. A keďže práca, ktorú robím, ma baví, pomôžem mu rád, nech sa rozhodne akokoľvek.

Ako máte vyriešené konflikty záujmov, ktoré vyplývajú z toho, že teraz pracujete pre prezidenta, respektíve Kiska je prezident, no zároveň chcete nejako vstupovať do straníckej politiky?

Prezident teraz len uvažuje o tom, ako pomôže vzniku dobrej a slušnej vlády a politicky spojí ľudí, ktorí sú ochotní a schopní vládnuť inak, ako vládne súčasná koalícia.Osobne u seba konflikt záujmov nevidím. Som v pozícii poradcu, ktorý mu radí, ako robiť politiku. Ak sa nič dramatické nezmení, budem to robiť až do júna budúceho roka, keď skončí ako prezident. Popri tom sa, samozrejme, budeme rozprávať aj o plánoch do budúcnosti, na tom nie je nič čudné. Politici robia politiku a rozmýšľajú o nej, aj keď sú ústavnými činiteľmi.

A Andrej Kiska? On nie je v konflikte záujmov, ak teraz ešte je prezidentom a vstupuje tak aj do vzťahov s politickými stranami, s ktorými bude nejakým spôsobom súťažiť alebo spolupracovať v budúcnosti bez ohľadu na to, ako presne bude jeho politický projekt vyzerať?

Nie je to konflikt záujmov. Je to netypická situácia, lebo obvykle je človek najskôr dlho v politike, a potom sa stane prezidentom. Andrej Kiska sa najskôr stal prezidentom a teraz uvažuje, ako pokračovať ďalej. Samozrejme, niektoré politické strany teraz môžu cítiť ohrozenie, iné sa možno potešili, ďalšie možno prehodnocujú plány. Ak sa prezident rozhodne vstúpiť do hry politických strán, niektorým bude konkurentom, iným spojencom. Ale je to stále politika. Teraz ju robí ako prezident, potom ju možno bude robiť inak. Veď Kiska ako prezident štyri roky aktívne do slovenskej politiky zasahuje. Nebude robiť iné, nevidím v tom konflikt záujmov.

Povedzme si to na príklade. Kiska napríklad koalícii vráti do parlamentu zákon o policajnom zbore a vládne strany na to zareagujú tým, že ho už netreba brať vážne, on predsa bojuje o popularitu svojej budúcej strany.

Nebolo by to prvý raz, keby predstavitelia koalície obviňovali prezidenta Kisku, že robí politiku, že stojí na strane opozície, alebo organizuje prevrat spolu s Georgeom Sorosom. Rozumiem však, že existuje riziko, že všetko sa bude hrať na to, že je to akýsi spôsob prípravy na vstup Andreja Kisku do straníckej politiky.

Richard Sulík, Igor Matovič, Boris Kollár a Alojz Hlina mali dôvod byť prezidentovým oznamom zaskočení. Mohli ho chápať ako nedodržanie slova. Hnevali sa? Dali to najavo?