Niekto ilegálne vyrába freóny, v atmosfére rastú napriek globálnemu zákazu

Ešte v 90. rokoch to bol jeden z najväčších problémov, ktoré mala Zem. O ozónovej diere sa veľa hovorilo v médiách, deti na školách kreslili alarmujúce plagáty (spolu s kyslým dažďom) a stenčovanie ozónovej vrstvy sa dostalo aj do popkultúry.

Napríklad hlavná postava filmu Dedičství aneb… Bohuš Stejskal ním obhajoval, prečo stále nosí na hlave rádiovku. „Nevíš, jaké je to slunko sviňa, jaké sú tam díry?“ pýtal sa vo filme zo začiatku 90. rokov.

V boji proti stenčovaniu ozónovej vrstvy, ktorá nás chráni pred škodlivým ultrafialovým žiarením, sa dosiahol výrazný úspech v roku 1987. Štáty sveta sa v Montreale zaviazali zastaviť výrobu freónov, ktoré ničia ozón v atmosfére.

Ozónová vrstva sa aj vďaka tomu v súčasnosti globálne ozdravuje. Ako povedal pre Denník N Peter Hrabčák zo Slovenského hydrometeorologického ústavu, kým začiatkom 90. rokov mala globálne ozónová vrstva o 5 percent menej ako priemer rokov 1964 až 1980, v posledných rokoch sú to už len 3 percentá.

Znepokojivé štúdie

Vyhrané však stále nemáme. Tento rok vyšli dve štúdie, ktoré naznačujú, že s bojom proti ozónovej diere to bude ešte komplikované.

Práca medzinárodného tímu vedcov zverejnená vo februári ukazuje, že kým množstvo ozónu v atmosfére celkovo narastá, čo je vítané, v dolnej časti stratosféry v nepolárnych oblastiach vidno prekvapujúci pokles tejto látky.

„Dôvody nie sú jasné. Modely nerátali s týmito trendmi, a preto musíme príčiny urgentne zistiť,“ tvrdia v štúdii vedci z rôznych krajín.

Minulý týždeň zasa v magazíne Nature zverejnili výskum, ktorý poukázal na prekvapivý opätovný nárast freónov v atmosfére po roku 2012. Tieto látky sú hlavnou príčinou ničenia ozónovej vrstvy a po globálnom zákaze ich výroby sa verilo, že ich množstvo v atmosfére bude už len klesať.

Zdroj nárastu freónov je niekde nad východnou Áziou. Keď autori vylúčili všetky iné možnosti vysvetlenia tohto javu, zostalo im len to, že ich niekto musí napriek globálnemu zákazu znova produkovať.

„Ak nárast emisií rýchlo zmizne, vplyv na obnovu ozónovej vrstvy bude minimálny. Ak však nezmizne, môže to znamenať 10-ročné oneskorenie obnovy. A ak bude množstvo emisií narastať, dokonca aj dlhšie,“ povedal pre Guardian americký vedec a autor štúdie Stephen Montzka.

Na Slovensku stagnuje

Zákaz freónov v Montreale v roku 1987 sa považuje za najvýznamnejší úspech na poli ochrany životného prostredia. Ozdravovanie ozónovej vrstvy však neplatí to pre všetky miesta na Zemi. Napríklad na Slovensku sa skôr dá hovoriť o stagnácii.

Stav ozónu sa na Slovensku meria od roku 1993 v Poprade-Gánovciach, kde je jediná taká stanica, no ako hovorí Peter Hrabčák zo SHMÚ, je to dostačujúce.

Dlhodobý priemer ozónu na Slovensku sa porovnáva s meraniami v českom Hradci Králové z rokov 1962 až 1990. Údaje každý rok skáču, no dá sa povedať, že množstvo ozónu nad Slovenskom je stále pod dlhodobým priemerom.

„Vzhľadom na ročné priemery sa dá konštatovať, že celkové množstvo ozónu za sledované obdobie stagnuje,“ hovorí Hrabčák. Zároveň však dodáva, že je badať nepatrné zlepšenia.

Hrabčák tiež zdôrazňuje, že najmenej ozónu nad Slovenskom je v mesiacoch, keď ho je najviac treba, v máji a v júni.

Napriek tomu, že situácia u nás sa výrazne nezlepšila, o ozónovej vrstve sa hovorí oveľa menej ako v minulosti.  „Osobne si myslím, že by si problematika celkového ozónu zaslúžila viac pozornosti v médiách, a to hlavne vzhľadom na jej vplyv na UV žiarenie,“ hovorí Hrabčák.

Ozón, teda tri atómy kyslíka, pomáha zachytávať pre ľudstvo škodlivé UV žiarenie typu B. Práve toto žiarenie prispieva k vzniku rakovine kože.

Počet týchto ochorení na Slovensku narastá. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií v roku 2000 bolo 25395 prípadov diagnostikovania melanómu a iných zhubných nádorov kože, v roku 2016 to bolo vyše 33-tisíc.

Aký vplyv na to mala nižšia ozónová vrstva nad krajinou, sa však nevie. Podľa Borisa Chmela z centra „vyšší počet zachytených prípadov súvisí s lepšou osvetou a dobrou hlásnou disciplínou dermatológov“.

„Ak by sa o probléme ozónovej vrstvy Zeme a UV žiarení hovorilo viac, verím, že by sa tento počet mohol znížiť,“ dodáva Hrabčák. Upozorňuje tiež na mobilné aplikácie, ktoré dokážu odhadnúť, po akom čase strávenom na slnku vám už hrozí poškodenie pokožky.

Najhoršie vynálezy

Na začiatku príbehu, ako ľudstvo poškodilo ozónovú vrstvu Zeme, ktorá ho chráni pred škodlivým ultrafialovým žiarením, je jeden americký vynálezca. Volal sa Thomas Midgley, ml. a magazín Smithonian ho nazval mužom, ktorý vynašiel dve z najsmrteľnejšie látok v 20. storočí.

Prvým prípadom, keď jeho objav spôsobil viac škody ako osohu, bol jeho nápad pridávať do benzínu látku obsahujúcu olovo. Olovo je pritom neurotoxín a môže spôsobiť až smrť človeka.

Jeho ďalším – v tom čase oceňovaným – úspechom bolo zdokonalenie používania freónov v priemysle. Plyny, ktoré sa dovtedy používali v chladiacich zariadeniach, totiž často vybuchovali či spôsobili otravu. Aby Midgley dokázal, že freóny neškodia a nie sú horľavé, na ukážku sa ho nadýchol a zhasol ním sviečku.

Vedecká verejnosť bola nadšená a látka sa rýchlo začalo vo veľkom používať v priemysle. Okrem chladenia našli freóny uplatnenie v stavebníctve či v sprejoch.

Americký spisovateľ Bill Bryson to nazval najhorším vynálezom 20. storočia. Freóny sa dostávali do atmosféry a vo výške 10 až 50 kilometrov narúšali vrstvu ozónu.

„Kilogram freónov môže anihilovať 70 ton atmosférického ozónu. Jedna molekula freónu je 10-tisíckrát silnejším skleníkovým plynom ako CO2,“ píše Bryson v knihe Krátke dejiny takmer všetkého.

O tom, akú škodu spôsobí jeho vynález, sa už Midgley nedozvedel. Zomrel v roku 1944 a iróniou osudu je, že ho zabil jeho vynález. Keďže trpel obrnou, vymyslel zariadenie, ktoré mu pomáhalo vstávať z postele. Jedného dňa ho však jeho stroj zaškrtil.

Za objav, že Midgleyho freóny spôsobujú rozpad ozónu, došli až v 70. rokoch vedci Paul Crutzen, Mario Molina a F. Sherwood Rowland, ktorí za to neskôr dostali Nobelovu cenu za chémiu.

Diera nad Antarktídou

Ozónová vrstva sa meria v Dobsonových jednotkách (100 Dobsonových jednotiek predstavuje hrúbku 1 milimeter ozónu). V skutočnosti však nejde o jednoliatu vrstvu, ale o rozptýlené častice v atmosfére.

Vedci si všimli, že v mesiacoch september a október dochádza nad Antarktídou k výraznému stenčovaniu ozónovej vrstvy. Tento fenomén nazvali ozónovou dierou, hoci fakticky nešlo o žiadnu dieru (vždy sa tam nejaké častice ozónu nachádzali). Podľa NASA je ozónová diera vtedy, keď počet Dobsonových jednotiek klesne pod 220. Od roku 1979 sa to stáva každý rok.

Freóny v atmosfére vydržia storočie, preto sa na plný efekt Montrealského dohovoru stále čaká. Zlepšujúci sa trend je však zjavný. Vlani dosiahla ozónová diera nad Antarktídou maximálny rozmer 19 miliónov štvorcových kilometrov, čo bolo najmenej od roku 1988. Stále je to však rozsah dvakrát väčší ako rozloha Európy.

Paradoxne však k zlepšovaniu stavu ozónu prispieva aj globálne otepľovanie. „Vzostup koncentrácie ozónu v stratosfére je asi z polovice spôsobený vplyvom poklesu látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, a z polovice ochladením stratosféry vplyvom globálneho otepľovania, ktoré je vyvolané rastom koncentrácie skleníkových plynov, hlavne CO2 v troposfére,“ citoval Hrabčák z príspevku svojho kolegu Olivera Mišagu.

Vedci očakávajú, že k definitívnemu uzdraveniu atmosféry môže prísť okolo roku 2050 či 2060. Hrabčák však hovorí, že chemických látok, ktoré sú schopné ničiť ozón, je relatívne veľa a nie všetky sú zatiaľ „pod kontrolou“.

Posledné dve štúdie navyše ukázali, že vedci stále nemajú úplne jasno, čo spôsobuje pokles ozónu. „Problematika ozónovej vrstvy a chemických látok, ktoré na ňu vplývajú, je mimoriadne zložitá vedecká oblasť a navyše ju začína čoraz viac komplikovať aj prebiehajúce globálne otepľovanie. Spomínané články to dobre dokazujú,“ dodal Hrabčák.