Pol roka pomáhala na misii v Nigérii: Už viem, ako znie výbuch bomby
„Nigérijčania boli vyslovene hladní po tom, aby sa mohli školiť a niečo naučiť,“ hovorí Česka, ktorá pol roka pôsobila v oblasti, kde pôsobila teroristická organizácia Boko Haram.
Eva Bergmanová (25) pochádza z Třebíča, pracuje ako HR špecialistka. Približne pred mesiacom sa vrátila z Nigérie, kde strávila šesť mesiacov ako dobrovoľníčka organizácie Lekári bez hraníc. Pracovala v severovýchodnom štáte Borno, ktorý je vo svetových médiách najčastejšie spomínaný v súvislosti s aktivitami teroristickej organizácie Boko Haram. Jej členovia v oblasti zabili tisíce ľudí, viac ako milión vyhnali z domovov.
Rozsah humanitárnej krízy, ktorú organizácia a jej boj s vládnymi jednotkami spôsobil, sa ukázal po tom, čo nigérijská armáda a jej spojenci Boko Haram vytlačili z viacerých oblastí. Ich obyvatelia trpia nedostatkom potravy, pitnej vody aj zdravotnej starostlivosti.
V rozhovore sa dočítate:
- čo v Nigérii robila
- čo ju viedlo k tomu, aby odišla na misiu do Afriky
- aká je bezpečnostná situácia v Nigérii
- ako dobrovoľníkov vnímajú domáci
Boli ste v štáte, ktorý je výrazne zasiahnutý činnosťou Boko Haram a bojmi s vládnymi jednotkami. Aká bola bezpečnostná situácia a čo to znamenalo pre vás?
Bezpečnostná situácia bola veľmi komplikovaná a humanitárna kríza vážna. Boje medzi armádou a ozbrojenými skupinami spôsobili, že státisíce ľudí sú vnútorne vysídlené. Vo veľkej väčšine žijú v táboroch, ktoré sú provizórne, ľudia majú iba limitovaný prístup k vode, potravinám a zdravotnej starostlivosti.
Mohli ste sa slobodne pohybovať mimo miesta, kde ste pracovali? Napríklad prejsť sa po meste alebo ísť na nákup či do reštaurácie?
Nemohla. Bola som v hlavnom meste Borna, ktoré sa volá Maiduguri. Mali sme tam prenajatú jednu budovu. V prízemí sme mali kancelárie a na poschodí boli naše izby. Takže sme žili aj pracovali v tej istej budove, pešo sme vôbec nemohli vychádzať von a autom sme mohli odísť iba s naším šoférom. Aj to iba do našej nemocnice alebo k ďalším projektom Lekárov bez hraníc. A občas, ak bola situácia pokojnejšia, sme cez víkend navštívili aj iné organizácie. Dostali sme sa teda iba na miesta, ktoré boli vopred schválené a zabezpečené.
Nedostalo sa vám to po pár týždňoch, mesiaci, do hlavy?
Bolo to veľmi náročné. Chodila som iba po schodoch zo svojej izby do kancelárie, nemali sme ani žiadny priestor vonku, pred budovou bolo iba
