Nesúhlasím, nesúhlasím, nesúhlasím!
K interrupciám sa nevyjadrím, nie som totiž fašista.
Spisovateľ Kurt Vonnegut mal sestru, múdru a vtipnú sochárku Alice. Alice sa raz vyjadrila, že by mohla vojsť do nejakého veľkého múzea, ako je napríklad Louvre, ktorý nikdy nevidela a nijako osobitne po tom ani netúžila, preletieť ním na kolieskových korčuliach a plne oceniť každú maľbu, okolo ktorej by letela. V hlave by sa jej mihalo „pochopila, pochopila, pochopila“.
Dokonale tomu rozumiem. (Som pochopila!) Ja zas takto letím novinami, internetmi, knihami, ulicami, krajinami a v hlave sa mi mihá „nesúhlasím, nesúhlasím, nesúhlasím“.
Nechce sa mi naskakovať na tú priehľadnú hru, ktorú s nami rozohrali fašistickí spoluobčania. Nemienim sa vyjadrovať k interrupciám, nie som totiž uhrík.
Jednu kvalitu však faškom nemožno uprieť: zo zvyšku
