Denník N

Zberateľské poklady záchrancu židovského kultúrneho dedičstva vystavia po prvýkrát v Bratislave

© Židovské múzeum v Prahe

Nová výstava Židovského komunitného múzea ponúka unikátne predmety zo zbierky Eugena Bárkányho.

Eugen Bárkány: Medzi Prešovom a Bratislavou – tak sa volá nová výstava Židovského komunitného múzea. Od 25. mája sa dá vidieť v jedinej zachovalej synagóge v Bratislave na Heydukovej ulici. Je holdom pamiatke priekopníka ochrany židovského kultúrneho dedičstva na Slovensku a jeho zberateľským pokladom.

Po prvýkrát budú teraz verejnosti predstavené unikátne predmety z prvých zbierok zabudnutej osobnosti slovenských dejín – vrátane vlastnoručne zhotovených predmetov z jeho zajatia na Sibíri počas prvej svetovej vojny aj zachránených židovských pokladov, ktoré boli vystavené v historicky prvom židovskom múzeu na Slovensku, v Prešove.

Zo zbierky Židovského múzea v Prešove.

Eugen Bárkány (1885 – 1967) bol inžinier, stavebný podnikateľ, architekt, ale tiež vášnivý zberateľ a riaditeľ vôbec prvého židovského múzea na Slovensku, ktoré pôsobilo v rokoch 1928 – 1942. Prežil dramatický život. Úspešnú kariéru stavebného podnikateľa, ktorý je podpísaný pod významnými budovami, vrátane viacerých synagóg, začal ešte za rakúsko-uhorskej monarchie v multikultúrnom Prešove, počas 1. svetovej vojny bojoval ako dôstojník na fronte a upadol do ruského zajatia na Sibíri, po rokoch sa z neho vrátil do Masarykovej demokratickej Československej republiky, kde sa postavil na čelo prvého židovského múzea v slovenskej histórii a dokonca sa angažoval aj v lokálnej politike.

Pred koncentračnými tábormi však musel utiecť do Maďarska, kde prežil ukrývajúc sa a po holokauste ho doma čakala perzekúcia novým komunistickým režimom. Nikdy však neprestal vo svojej životnej misii – záchrane židovského kultúrneho dedičstva.

Zberateľská vášeň Eugena Bárkánya sa začala v zajateckom tábore na Sibíri, kde strávil šesť rokov. „V júli 1916 som zranený padol do zajatia. Len čo som sa stal práceschopným, a previezli ma do tábora v Chabarovsku na Ďalekom Východe, som si ako rodený zberateľ okamžite začal odkladať všetko, čo sa týkalo života v zajatí. Doklady, kresby, noviny, vyrezávané predmety. Sám som kreslil, maľoval a vyrezával. V priebehu jedného roka sa moja zbierka natoľko rozrástla, že sme v mojom boxe zorganizovali malú výstavu,“ spomínal Bárkány. „Trikrát som Sibír precestoval v dobytčom vozni a mal som tak príležitosť získať množstvo vecí. Domov som sa dostal ako vojnový zajatec a moja zbierka prešla všetkými hranicami bez akýchkoľvek preclení či cenzúry.“
Na lodi preniesol vyše 1100 predmetov zhotovených zajatcami v ruskom tábore, medzi nimi akvarely, kresby, denníky, predmety vystrúhané z dreva, hračky, odznaky… Od 50. rokov minulého storočia sú majetkom Maďarského národného múzea. Niektoré z týchto predmetov budú teraz po prvýkrát vystavené práve v bratislavskej synagóge, vrátane jeho akvarelov, na ktorých zobrazil zajatecký tábor či cestu naprieč kontinentmi domov zo Sibíra.

Od roku 1928 riadil Eugen Bárkány prvé Židovské múzeum na Slovensku, ktoré fungovalo v Prešove až do druhej svetovej vojny a bolo jediným židovským múzeom na území dnešného Slovenska až do 90. rokov minulého storočia. Jeho zbierka, ktorá obsahovala asi 1500 predmetov, predstavuje prvý veľkolepý príspevok k záchrane židovského kultúrneho dedičstva u nás. Aj túto zbierku sa mu, akoby zázrakom, podarilo aj napriek holokaustu zachrániť. Podľa hlavnej kurátorky výstavy, poprednej odborníčky na judaiká, Jany Švantnerovej je to poklad.

Významnou udalosťou je preto vystavenie 27 predmetov z tejto zbierky v Židovskom komunitnom múzeu. Nie sú to luxusné judaiká, ale ak by ich pred takmer storočím nezozbieral Bárkány, navždy by zmizli alebo by boli pochované na cintorínoch, ako bolo v židovskom svete zvykom nakladať s už nepoužívanými posvätnými predmetmi. V rámci spolupráce s Židovskou náboženskou obcou Prešov, ktorá je dnes majiteľom zbierky prvého židovského múzea, bolo možné tieto predmety konzervovať, preskúmať, digitalizovať a publikovať.
Mimoriadne vzácne sú na výstave aj papierové vystrihovačky z 18. a 19. storočia, medzi nimi aj amulety s ochrannou funkciou, napr. pre rodičky, ktoré patria k medzinárodne známym exemplárom židovského ľudového umenia a k stredoeurópskym unikátom. Návštevníci výstavy ich teraz majú príležitosť vidieť rovnako ako malo publikum na pražskej výstave Staré umění ze Slovenska v roku 1937. „Odhaľujú nám stratený svet slovenských židovských komunít, ktorých existenciu nám dnes často pripomína už len cintorín, pravdepodobne zarastený hustou vegetáciou,“ vysvetľuje riaditeľ Židovského komunitného múzea Maroš Borský.

Na sklonku života sa Bárkány usadil v Bratislave a plánoval otvorenie nového židovského múzea v bývalej neologickej synagóge na Rybnom námestí, kde zhromaždil vyše 1000 cenných predmetov. Komunistický režim, neskôr jeho smrť, zbúranie synagógy, okupácia Československa ako aj následné roky normalizácie zatlačili na niekoľko desaťročí myšlienku židovského múzea na perifériu záujmu. Bárkányova zbierka ležala „ladom“. Až v roku 2012 sa naplnil jeho sen. Hoci Židovské komunitné múzeum vzniklo až 45 rokov po jeho smrti, spravuje zbierku takmer tisícku judaík, ktorú zozbieral počas bratislavských rokov života a je jednou z najväčších a najrozmanitejších kolekcií židovských predmetov na Slovensku. Výber z nej môže verejnosť vidieť každú výstavnú sezónu v rámci stálej expozície Židia v Bratislave a ich kultúrne dedičstvo, ktorá je prehliadkou niekoľkých desiatok najvzácnejších artefaktov viažucich sa na dôležité míľniky v histórii aj súčasnosti komunity.

„Aktuálna výstava je naplnením sna, ktorý sme mali od založenia múzea. Výstavný projekt o Eugenovi Bárkanyovi sme pripravovali niekoľko rokov a napriek tomu, že má v titule „medzi Prešovom a Bratislavou“, je výsledkom stredoeurópskej spolupráce, ktorá symbolicky spája jeho zbierky, ktoré sa dnes nachádzajú oddelene v Budapešti, Prahe a Prešove a Bratislave,“ uzatvára Maroš Borský.

K výstave vychádza výpravná slovensko-anglická vyše 200 stranová publikácia zahŕňajúca štúdie, ktoré sú výsledkom najnovších výskumov o živote, tvorbe a zberateľskej činnosti Eugena Bárkánya. Výstava je tiež podujatím Európskeho roku kultúrneho dedičstva, ktorý bol vyhlásený pre rok 2018 s heslom „Naše dedičstvo: spájanie minulosti s budúcnosťou“.

Teraz najčítanejšie