Denník N

Kremeľ oživuje zákon proti disidentom ako za sovietskych čias

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Zrušená dovolenka na Miami Beach nie je dostatočný trest za korupciu a porušovanie ľudských práv, ale je to aspoň niečo.

Ukážte mi človeka a ja vám poviem, aký zločin spáchal.“ Hoci je ten citát Stalinovho šéfa tajnej polície Lavrentija Beriju apokryfný, dokonale charakterizuje prístup sovietskeho režimu k nesúhlasiacim občanom. „Zločiny“, za ktoré hrozilo v Stalinových časoch politické prenasledovanie, boli do veľkej miery spísané v článku 58 vtedajšieho trestného zákonníka: šlo napríklad o „kontrarevolučnú aktivitu“, „protisovietsku agitáciu“, „kontakty s cudzincami za účelom kontrarevolučnej činnosti“ či o „navádzanie cudzej entity na agresívnu činnosť proti ZSSR“. V poststalinskom období tieto obvinenia premenovávali a preskupovali najmä do článku 70 trestného zákonníka. Zmizli z neho až s blížiacim sa kolapsom komunistickej vlády v septembri 1989.

Ďalší zločin proti štátu

Minulý týždeň ich Rusko zaviedlo znova. V utorok štátna Duma v prvom čítaní odsúhlasila zákon, podľa ktorého možno až na tri roky odňatia slobody odsúdiť ruského občana, čo „zámerne umožní cudzím štátom, alianciám cudzích štátov alebo medzinárodným organizáciám zavádzať reštriktívne opatrenia proti ruským občanom a organizáciám“. Žijeme síce v inej historickej situácii, ale táto formulácia sa veľmi podobá na slová z článku 58. V Dume prešiel zákon jednohlasne. (Dokonca aj za anexiu Krymu nehlasovali úplne všetci poslanci: jeden z nich hlasoval proti a traja nehlasovali, no nesúhlasiacich medzitým z parlamentu vypudili.)

Každému vlastný zákon

V Rusku sa za vlády Vladimíra Putina zákony často prijímajú tak, aby postihli alebo odmenili konkrétnych ľudí. V roku 2012 bol prijatý tzv. Chodorkovského zákon namierený proti najprominentnejšiemu politickému väzňovi v krajine Michailovi Chodorkovskému, ktorý zakazoval jednotlivcom obvineným zo „závažných zločinov“ kandidovať vo voľbách dokonca aj po ich prepustení. (Tu musím napísať, že pracujem pre Otvorené Rusko, čo je politická organizácia financovaná Chodorkovským.) Ten istý zákon bol následne použitý na to, aby protikorupčný aktivista Alexej Navaľný nemohol kandidovať v tohtoročných prezidentských voľbách.

Zákon z roku 2014, ktorý stanovuje, že ľudí postihnutých západnými sankciami odškodnia z peňazí daňových poplatníkov, dostal názov Rottenbergov zákon podľa Putinovho priateľa z detstva a judistického partnera Arkadija Rottenberga, ktorý sa stal za Putinovej vlády miliardárom a ktorý po anexii Krymu čelí sankciám Spojených štátov a Európskej únie.

Čo je vlastne proruské

Posledný príspevok do trestného zákonníka má taktiež jasného adresáta a zjavne je to autor tohto článku. Jasne to identifikoval Andrej Isaev, podpredseda Štátnej dumy za Putinovo Jednotné Rusko, ktorý zvlášť citoval môj článok na podporu cielených západných sankcií proti ruským porušovateľom ľudských práv. „Varujem ho,“ povedal tento zákonodarca, „ak tento návrh prejde a stane sa zákonom, takéto aktivity sa budú považovať za zločin.“ Oficiálne zdôvodnenie tohto opatrenia znie, že účasť na zavedení takýchto reštrikcií je namierená „proti Rusku“.

Samozrejme, že to tak nie je. Nič nemôže byť viac proruské, než aby tí, ktorí porušujú práva ruských občanov a kradnú peniaze ruských daňových poplatníkov a tieto peniaze míňajú na nákup nehnuteľností a život svojich rodín na Západe, konečne niesli za svoje konanie zodpovednosť. Presne toto je účelom takzvanej

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie