Denník N

Ústavný strop pre dôchodok je jeden z najhorších možných zákonov

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Iniciátori ústavného stropu na dôchodky predpokladajú, že od roku 1975 sa na Slovensku nič nezmenilo.

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Ústavný strop na vek odchodu do dôchodku je jeden z najhorších zákonov, aké môže parlament odklepnúť. Zafixovanie veku odchodu do dôchodku bude mať hneď niekoľko veľmi negatívnych následkov nielen pre udržateľnosť verejných financií, ale aj pre samotných dôchodcov.

Čím dlhšie sa budú ľudia dožívať, tým dlhší čas na dôchodku strávia. A tým skorej prestanú sami prispievať do dôchodkového systému. Pri prudkom starnutí populácie to znamená, že na ich dôchodky sa bude musieť skladať stále menej ľudí. Elementárna logika nepustí: súčasný model valorizácie dôchodkov sa rýchlo ukáže ako neudržateľný. „Zastropovaní“ dôchodcovia sa budú musieť zmieriť s tým, že ich dôchodky budú mať čoraz nižšiu kúpnu silu.

Ako je to inde? Musia aj v Nemecku, Mexiku či Japonsku ľudia pracovať do 67 rokov? Existuje rozdiel medzi zákonným a skutočným vekom odchodom do dôchodku. Tam, kde sú rozvinuté systémy súkromných dôchodkov (najmä od zamestnávateľa), tam ľudia pokojne odídu do dôchodku aj 60-roční. Štátny dôchodok sa im prirodzene kráti, ale súkromný je dosť veľký, aby im to vynahradil.

Chýbajú súkromné dôchodky

U nás súkromné dôchodky de facto nemáme. Druhý pilier je súčasťou základného systému starobného poistenia. Tretí pilier má len asi 30% zamestnancov a výška priemerných úspor je nízka. Nízke súkromné dôchodky a zlá demografická situácia sú dôvodmi, prečo skutočný vek odchodu do dôchodku je nielen v Mexiku, ale prekvapujúco aj v Japonsku a Kórei, vyšší ako ten zákonný. V spomenutých krajinách sa na dôchodok odchádza v 70. – 72. roku života.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Dôchodky a dôchodkový vek

Komentáre

Teraz najčítanejšie