Denník N

Trumpovo umenie vytvárať zdanie

Donald Trump a Si Ťin-pching. Foto – TASR/AP
Donald Trump a Si Ťin-pching. Foto – TASR/AP

Skutočný talent amerického prezidenta spočíva v tom, že dokáže predávať svoje marketingové zlyhania ako úspech.

Autor je americký analytik
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Donald Trump opakovane kritizoval svojho predchodcu za to, že vraj nevedel, ako uzatvoriť dohodu. „Obama nie je prirodzený vyjednávač,“ napísal na Twitteri v roku 2016, keď sa sťažoval na to, že sa vtedajší prezident nedohodol na riešení v Sýrii. „Obama napadne Irán v dôsledku svojej neschopnosti správne rokovať,“ nesprávne predpovedal pred piatimi rokmi. A pustil sa tiež do toho, že Obamovi chýbali legislatívne úspechy – označil ho preto za neschopného rokovať s kongresom. „Potrebujeme lídrov, ktorí pre Američanov dokážu vyrokovať ohromné dohody,“ napísal Trump v roku 2015 spôsobom, ktorý každému naznačil, že tým ideálnym človekom na uzatváranie dohôd je on sám.

Neschopný vyjednávač, impulzívny človek

Máme za sebou takmer 500 dní Trumpovej vlády. A kde sú tie dohody? Kde je tá nanovo vyrokovaná dohoda o severoamerickom voľnom obchode, kde sú bilaterálne obchodné zmluvy, ktoré mali nahradiť Transpacifické partnerstvo? Kde je nová a vylepšená jadrová dohoda s Iránom alebo obchodná dohoda s Čínou? Trumpove výsledky v kongrese sú dokonca ešte horšie ako Obamove. Nebol schopný dohodnúť sa s demokratmi na ničom: ani na imigrácii, ani na infraštruktúre. Ako by povedal pri inej príležitosti: svet sa nám smeje.

Čo už si teraz môže svet myslieť, keď sleduje, ako sa súčasná vláda potáca pri všetkých témach, počnúc Severnou Kóreou a končiac Čínou? Čo si asi tak myslí, keď sleduje nášho úžasného vyjednávača, ako pred televíznymi kamerami rokuje s lídrami kongresu o imigrácii, pôsobí dojmom, že viac ako s republikánskou pozíciou súhlasí s demokratmi, naznačuje, že z toho nakoniec môže vzísť dohoda, no napokon z toho nie je nič?

Zatiaľ sa dá k tomu povedať najmä to, že je zjavné, že prezident je v skutočnosti zlý a neschopný vyjednávač, impulzívny človek plný emócií, ktorý ignoruje brífingy, len zriedka pozná detaily témy, o ktorej sa rokuje, najprv strieľa a až potom kladie otázky.

Čuduje sa vôbec niekto?

Len si spomeňte, ako sa vláda stavala k samitu so Severnou Kóreou. Najprv s veľkými fanfárami ohlásila stretnutie a Trump už čoskoro Kim Čong-una zahŕňal komplimentmi. Súhlas so schôdzou bol enormným symbolickým ústupkom Severokórejčanom, za ktorý Američania nezískali takmer nič. Mal to byť samit hláv štátov, no jeho príprava bol len veľmi slabá a nebolo isté, či spolu lídri vôbec niečo vyrokujú. Amerického prezidenta táto vec veľmi povzbudila a začal rozprávať o prelomovej dohode, hoci nič nenasvedčovalo, že by Severokórejčania nejako zmenili svoju pozíciu. Netrvalo dlho a od Trumpových poradcov sme počuli čudné komentáre, ktoré mali pohroziť Severnej Kórei, vystrašiť či vydierať ju. Bolo to zámerné? Ľutuje dnes vláda nadšenie, s akým sa to začalo? Alebo to bola všetko len nekompetentnosť? Čuduje sa vôbec niekto, že celá vec sa zosypala?

Ešte nemožnejší je Trump vo vzťahu k Číne. Len krátko pred vstupom do Bieleho domu vážne naznačil možnosť, že by USA uznali Taiwan. V reakcií na to Peking rýchlo zastavil kontakty so Spojenými štátmi a Trump musel v telefonáte s prezidentom Si Ťin-pchingom ponižujúco odvolať svoje slová.

Keby to tak spravil Obama!

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie