Kreatívec Štefan Andrejco: Reklama neklame, no ukazuje to pekné – škaredé si treba dohľadať

Mnohé značky majú ešte stále problém obsadiť do reklamy Róma v civilnej polohe. Reklame ako umeniu skratky a stereotypy pomáhajú, ale dajú sa aj búrať. Kreatívny riaditeľ Štefan Andrejco hovorí o dobrej aj zlej reklame.

Štefan Andrejco. Foto – Ivan Horváth

Štefan Andrejco je kreatívny riaditeľ reklamnej agentúry Wiktor Leo Burnett, kde pracoval či pracuje pre značky ako Zlatý Bažant, Kofola, J&T Banka či Union. Tento rok je porotcom kreatívnej súťaže Zlatý klinec. V rozhovore hovorí:

  • ako sa spozná dobrá reklama,
  • čo by ako človek z reklamy urobil s bilbordmi na ulici,
  • ako vyzerá zodpovedná reklama na alkohol,
  • nad čím premýšľa, keď pracuje pre nebankovku či J&T,
  • prečo by nikdy nepracoval pre politické strany,
  • prečo značky len opatrne obsadzujú do reklám Rómov.

Ktorá slovenská reklama bola tento rok najlepšia?

Nemyslím si, že sa objavili podobne výrazné práce, ako to bolo roky predtým, keď najviac cien na Zlatom klinci získala kampaň 17. november pre O2 či Fofola. No mňa osobne prekvapila kampaň pre Ekotopfilm so sloganom „Na konci evolúcie nie je krása“, ktorá ukazovala napríklad labuť, ktorá sa zmenila na iný druh (olejnatku – pozn. red.). Mali pekné vizuály aj televízne spoty, čo je prekvapivé o to viac, že nešlo o komerčného klienta. A aj tak boli kvalitné.

Video: Reklama na Ekotopfilm

Kampane pre neziskovky si všimne asi menej ľudí ako klasické komerčné reklamy, ktoré vidí človek na Markíze pred správami o siedmej. Z nich sa vám páčili ktoré?

Budem nekorektný a poviem, že spoty s Fantomasom pre Poštovú banku, ktoré robila naša agentúra. No veľmi dobre hodnotím aj nový koncept pre Telekom, kde už nevystupuje Peter Sagan, ale Bekim Aziri, človek, ktorého som ani ja sám nepoznal. To sú veľmi svieže reklamy.

Nemôže byť pre veľkú značku riskantné zobrať si do reklamy namiesto Sagana mladého vozičkára?

Je to tak, no má to výhody aj nevýhody. Sagan nie je veľmi dobrý herec, takže autori reklamy sú obmedzení v tom, čo s ním môžu robiť. V tom je Bekim lepší. Na druhú stranu, Sagan ľudí bavil, čokoľvek urobil. Či už bicykloval s vozíkom s občerstvením, alebo si ostrihal pol hlavy. Sagan je téma sama osebe.

Čo robí reklamu dobrou reklamou?

Dve veci. Reklama musí splniť svoj účel – získať pre klienta pozornosť, predať mu produkty, zarobiť peniaze. Bez toho nikdy nebude reklama dobrá. Je dôležité, aby si klient nastavil svoj ciele čo najpresnejšie, aby to išlo vyhodnotiť. Nie vždy ide len o podporu predaja – niekedy klienti bojujú aj s tým, že reklamou potrebujú zlepšiť svoj imidž alebo vôbec dať vedieť, že sú na trhu.

A druhá vec, ktorá robí reklamu dobrou?

Keď ľudia identifikujú reklamný odkaz, reklama ich baví a dokonca sa z nej stane kultúrny fenomén. Príkladom takej kampane bola Fofola. Tvorcovia reklamy majú k dispozícii obrovský mediálny priestor, vďaka ktorému môžu komunikovať s veľkou masou ľudí. Bolo by hlúpe, keby sa uspokojili s tým, že tam povedia len „dáme vám paušály za polovicu“. Ak má reklama nejaký presah, či už ľudí baví, alebo aj odstrašuje (typicky pri kampaniach proti cigaretám), a oni o reklame rozprávajú, tak ide o úspešnú kampaň.

Čo je dôležitejšie pre človeka, ktorý reklamu vymýšľa: aby sa ľuďom páčila a nenadávali na ňu večer pri telke, alebo aby predávala?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Rozhovory

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |