Krúžok v nose a tekuté piesky pod nohami
Sloboda nie je žiadny žart, ale ide o pretlak nových výziev, zvukov, pachov… dobrodružstvo.
Odkedy ma Peter Zajac infikoval pojmom „duch doby“, premýšľam, čo by to asi mohlo byť.
Metafora prvá: „tancujúce medvede“
Nedávno som sa začítal do pôvabnej knihy Witolda Stablowského „Tancujúce medvede“ (Absynt 2017). Rozpráva predovšetkým o bulharských medvediaroch, zväčša Cigánoch, alebo Rómoch, keď chcete. Toto ich remeslo sa dedilo z generácie na generáciu.
Na začiatku sa mladému medveďovi natĺkol do nosa krúžok a naň zavesila reťaz. Po tejto bolestivej operácii sa stal medveď otrokom svojho pána. Ten ho naučil tancovať a predvádzať všelijaké kúsky po dedinách, rekreačných strediskách, kade-tade. Stal sa živiteľom rodiny. Pomerne často aj jej členom. Dobre ho kŕmili, diváci ho navyše napchávali sladkosťami a majiteľ pravidelne aj alkoholom, aby sa nebodaj niekedy nesplašil. Predsa len – bol to v zrelom veku riadny maco.
Po páde komunizmu došlo aj na medvediarov. Presnejšie na medvede. Konkrétne v Bulharsku, podľa
