Denník N

Vzácneho hlucháňa sme takmer vyhubili, lesníci ťažia drevo v jeho lokalite

Foto N – Daniel Vražda
Foto N – Daniel Vražda

Ochranári z iniciatívy My sme les vyzvali v sobotu premiéra a ministrov životného prostredia a pôdohospodárstva na odbornú diskusiu o záchrane starých lesov a tetrova hlucháňa. Pod Kráľovou hoľou položili symbolický veniec s čiernou stuhou za vyrúbané lesy a hynúceho hlucháňa.

Keď sme sa asi pred dvomi rokmi rozprávali s Milanom Borošom, vtedajším riaditeľom Štátnej ochrany prírody, mal v prípade hlucháňa jasno. Počty klesajú, príčiny pribúdajú, a ak hlucháňovi nepomôžeme, prídeme najprv o malé izolované kolónie a o niekoľko desaťročí vyhynie na Slovensku úplne.

Harvestor v lokalite hlucháňa

Karol Kaliský kráča chodníkom po modrej značke pod Kráľovu hoľu v Národnom parku Nízke Tatry. Je to časť jednej z posledných súvislejších lokalít výskytu tetrova hlucháňa, kde ich žije okolo dvadsať. Harvestor na lesnej ceste dokazuje, že aj napriek tomu tu lesníci ťažia.

„Sme v blízkosti lokality Predná Hoľa, kde je ešte okolo 300 hektárov starých lesov a žije tu populácia hlucháňa bezprostredne ohrozená ťažbou. My sme les vyzýva ministerku Matečnú, aby okamžite zastavili ťažbu. Lesníci sú pod gesciou agrorezortu, je to jej priama zodpovednosť,“ konštatoval bývalý lesník.

Hlucháňa hôrneho, chráneného najväčšieho tetrovovitého vtáka na svete, nazývajú dáždnikovým druhom preto, lebo pri jeho ochrane prežijú aj tisícky ďalších druhov. Napriek tomu postupne na Slovensku vymiera. V niektorých lokalitách sa to už stalo, ďalšie čaká podobný osud, ak sa niečo nezmení.

Kaliský z iniciatívy My sme les cestou vysvetľuje, prečo si príroda dokáže svoje záležitosti manažovať lepšie ako vyštudovaní lesníci. Rozpráva aj o tom, že priamo pod Kráľovou hoľou, kde žije časť zdrojovej populácie hlucháňa, lesníci ťažia, a to aj napriek novému programu záchrany hlucháňa z dielne ministerstva životného prostredia, ktorý im v tom má zabrániť.

Harvestor. Foto – Karol Kaliský

„Pozrite sa,“ ukazuje cez dolinku na protiľahlý kopec s lesným ostrovom pod holinami, ktorý je lemovaný tenkým pásom vyschnutých smrekov.

Hovorí, že lesný ostrov je ešte stále vhodný na život hlucháňa, ale pravdepodobne už nie dlho. Na lesnej ceste je pripravený harvestor, ktorý podľa Kaliského nespracuje len pás vyschnutých stromov, ale kvôli lykožrútovi pôjde preventívne aj do hĺbky.

„Tam už hlucháň neprežije. Môže sa presunúť nejakých päť – desať kilometrov, ale je veľká pravdepodobnosť, že sa na odlesnených plochách stane potravou pre predátorov,“ dodal.

Kaliský vie, o čom hovorí. Vyrastal v Nízkych Tatrách. Vyštudoval lesníctvo, ale k lesníkom sa nehlási. Hovorí, že práve tí, ktorí o sebe vyhlasujú, že chránia prírodu, majú na svedomí veľkoplošné odlesňovanie horských lesov.

„Keď vidím, v akom stave je NAPANT, ale aj ďalšie parky, cítim bolesť. Možno aj preto som sa posledných desať – pätnásť rokov Nízkym Tatrám vyhýbal, hoci som tu vyrastal. Národné parky by mali byť ukazovateľom kultúrnej vyspelosti krajiny. Pokiaľ ich ničíme a devastujeme za asistencie štátnych organizácií, mám vážnu pochybnosť, či Slovensko je stále kultúrnou krajinou. Aj preto chceme na stretnutí požiadať o okamžitý zákaz ťažby vo všetkých vzácnych starých lesoch,“ konštatoval Karol Kaliský.

Foto N – Daniel Vražda

Hlucháňovi vyťažili takmer rozlohu Šumiaca

Martin Mikoláš je medzinárodne uznávaný slovenský expert a učí ekológiu lesa na Českej zemědělskej univerzite. Pod Kráľovu hoľu si odskočil z Prahy. Rozpráva, že Nízke Tatry predstavujú zdrojovú populáciu tetrova hlucháňa v Západných Karpatoch. Spomenie síce hroziacu genetickú degradáciu druhu, ale tieto obavy vyznievajú trochu akademicky na pozadí hrozby vyhynutia, ktorú zdôrazňuje.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Kotleba - kniha od autora tohto textu

Viac info

Slovenské lesy

Teraz najčítanejšie