Denník N

Objavil stopy „tatranského dinosaura“: Tak ako dinosaury, aj ľudstvo má svoj vymedzený čas a raz príde koniec

Paleontológ a geológ Jozef Michalík z SAV s modelom „tatranského dinosaura“ v Slovenskom národnom múzeu – Prírodovednom múzeu v Bratislave. Michalík objavil stopy dinosaura s kolegom Milanom Sýkorom v roku 1975 v Tichej doline v Tatrách. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak by dinosaury stále dominovali Zemi, dosť pravdepodobne by nás nepustili k slovu tak, ako ich k slovu nepustili archosaury. Asi by sme ako nejaké lemury liezli po stromoch, vraví geológ a paleontológ Jozef Michalík z SAV.

V rozhovore sa dočítate: 

  • ako vyzeral a žil „tatranský dinosaurus“
  • či boli dinosaury operené a spoločenské
  • či je sýkorka alebo pštros z evolučného hľadiska potomkom dinosaurov
  • či sa od východnej Afriky oddeľuje nový kontinent
  • ako bude Zem vyzerať o 100 miliónov rokov

Čo sa vám vybaví, keď poviem vetu: „Jozef, máš tu nejakú sliepku“.

(smiech) Je to pekná spomienka na to, ako sme v roku 1975 behali po potokoch a žľaboch v Tatrách. Vyberali sme vzorky hornín pre mikroskopické rozbory. V Poľsku vyšla publikácia, ktorá hovorila, že v oblasti by mali byť sedimenty nevetranej morskej zátoky z obdobia pred zhruba 200 miliónmi rokov, no nám sa to nepozdávalo, tak sme to chceli overiť. Motal som sa v potoku a odoberal som čierne bridlice, keď na mňa kolega Milan Sýkora zakričal tú vetu.

Čo ste našli?

Trojprstú, akoby vtáčiu stopu. Vyrazilo mi to dych a hovoril som si, že tu predsa nemôže zostať. Pri ďalšej búrke by možno spadla do potoka, voda by ju omlela a nikto by ju viac nenašiel. Našťastie sa dala vybrať rukou. Neskôr sme si všimli, že hneď pod ňou sú ďalšie dve stopy. Tú prvú stopu som zabalil do ruksaka a odniesol pešo asi 16 kilometrov celou Tichou dolinou.

Jozef Michalík (1946) 

Foto N – Tomáš Benedikovič

je paleontológ a geológ, pracuje na Ústave vied o Zemi Slovenskej akadémie vied. Je autorom a spoluautorom viac ako 240 vedeckých článkov a napísal populárno-vedecké knihy O čom hovoria naše vrchy či Vrch Butkov. Vedec je držiteľom viacerých vedeckých ocenení a v januári tohto roka mu Akadémia vied Českej republiky udelila Medailu Františka Pošepného za zásluhy v geologických vedách. Spolu s geológom Milanom Sýkorom objavil v roku 1975 v Tichej doline v Tatrách dosiaľ jediné stopy dinosaura na našom území. Nález pomenovali Coelurosaurichnus tatricus.

Ako ste vedeli, že ide potenciálne o stopu dinosaura?

Vedeli sme to podľa vrstvy, v ktorej sme stopu našli. Išlo o triasovo-jurskú hranicu.

Čo ste urobili so zvyšnými dvomi stopami?

Ešte tam držali a vrátili sme sa po ne v júni nasledujúceho roku. Lavica so stopami bola narušená, možno nárazom lavíny, ktorá tam v zime spadla. Bloky so stopami sa dali vylomiť bez veľkého páčenia. Menšie kusy som dal do ruksaka a väčší som si uložil na zátylok. Všade bolo veľa snehu a hovoril som, si, že ak sa na ňom pri zostupe do doliny šmyknem, stopa mi asi odtrhne hlavu. 

Jedna zo stôp „tatranského dinosaura“, nachádza sa v Slovenskom národnom múzeu – Prírodovednom múzeu v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo vieme o dinosaurovi, ktorého stopy ste v Tatrách objavili?

Išlo o dinosaura zo skupiny teropódov, čiže o dvojnohého dravého dinosaura, ktorý je blízkym príbuzným dnešných vtákov. V atlase sme našli stopy dinosaurov, ktoré sa podobali na tie, čo sme našli v Tatrách, tak sme podľa nich dinosaura identifikovali ako Coelurosaurichnus (Coelurosaurus = druh dinosaura, stopa = ichnus, ) a podľa miesta nálezu sme dodali, že bol tatricus, teda tatranský („tatranská stopa coelurosaura“, ľudovo „tatranský dinosaurus“, pozn. red.). 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie